Inštitút zamestnanosti navrhuje pôžičky pre vysokoškolákov

Občianske združenie Inštitút zamestnanosti prichádza s návrhom dlhodobých pôžičiek na pokrytie výdavkov študenta denného aj externého štúdia. Takto nastavená študentská pôžička by sa umorovala započítaním dane z príjmu fyzickej osoby, to znamená absolvent sa po štúdiu zamestná a platí daň zníženú o splátku pôžičky. Dane by si mohol znížiť len ten, kto dostáva mzdu a platí dane na Slovensku. Absolventi, ktorí pôjdu pracovať do zahraničia budú motivovaní hľadať si zamestnanie, v ktorom plne uplatnia svoje vzdelanie, pretože budú mať povinnosť splácať pôžičku na Slovensku. Tí, ktorí vyštudujú študijný program, s ktorým si nenájdu prácu, budú pod tlakom pôžičky a budú motivovaní rekvalifikovať sa, aby získali prácu, píše sa v návrhu, ktorý agentúre SITA poskytol Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.

Existuje viacero variantov, ako štátnu pôžičku poskytovať. Jeden z nich je minimálny variant, keď ministerstvo vyhlási prioritné študijné programy, ktoré majú v strednodobom horizonte možnosť uplatniť sa na trhu práce a teda poskytne na tieto programy zvýhodnené štátne pôžičky. Pri minimálnom variante sa nepredpokladá zavedenie školného, takže pôžička by financovala len náklady študenta na štúdium. Odhadované náklady sú 1 800 euro pre študenta denného štúdia a 3 800 euro pre študenta externého štúdia za rok štúdia, rozdiel je kvôli školnému pre externistov. Pri predpokladanom päťročnom štúdiu to je 9 000 euro a 19 000 euro podľa typu štúdia. Predpokladaná výška študentskej pôžičky je preto odhadovaná na 10 000 euro, čo dáva priemernú časť 2 000 euro na rok štúdia. "Predpokladáme, že počet študentov patriacich do prioritných odboroch je päť percent všetkých študentov," konštatuje IZ. Ak by si každý študent zobral maximálnu pôžičku, predstavovalo by to 20 miliónov euro. "Absolvent vysokej školy zaplatí celú pôžičku za osem rokov, ak celú istinu spláca celou daňou fyzických osôb. Celá vysokoškolská pôžička by bola úročená úrokovou mierou rovnou inflácii," píše IZ.

Ďalší je maximálny variant, pri ktorom by išlo o plošné zavedenie školného a zároveň by ministerstvo poskytlo plošne nové pôžičky vo výške školného, ubytovania, stravy, učebníc a podobne. Po zavedení školného na každej škole by štát ušetril na výdavkoch na vysoké školy približne 450 miliónov euro ročne. Pri počte študentov študujúcich na vysokých školách je to priemerne 2 414 eur ročne na jedného študenta. Po pripočítaní výdavkov študenta z prvého variantu sú celkové výdavky približne 4 000 euro ročne pre študenta denného štúdia. Pri tejto variante sa navrhuje pôžička vo výške 20 000 euro na päť rokov štúdia. Pri počte študentov v jednom ročníku 40 000 a výške pôžičky pre jedného študenta 20 000 euro, by boli celkové náklady 800 miliónov euro, pričom by ešte došlo k úsporám na výdavkoch na vysoké školy vo výške 450 miliónov euro. Absolventi by po zamestnaní sa za priemernú mzdu vysokoškolsky vzdelaného pracovníka splatili pôžičku o 15 rokov, navrhuje Inštitút zamestnanosti

Zdroj: SITA