Nechutí mi v školskej jedálni, môžem radšej dostať stravné lístky?

30.04.2012
Legislatíva
Legislatíva
Vzdelávanie a výchova

Stravovanie zamestnancov škôl, školských zariadení je zabezpečené väčšinou prostredníctvom školských jedální. Aj v takom prípade však platia zásady, na ktoré zamestnávatelia dosť často zabúdajú. Problematiku zabezpečenia stravovania zamestnancov ustanovuje § 152 Zákonníka práce.

Problematika stravovania zamestnancov škôl predstavuje pre zamestnávateľov často nekonečný boj, pretože zamestnanci sa dožadujú stravných lístkov z dôvodov, že im nechutí, že sa im strava v školskej jedálni nepáči, prípadne, že nemajú čas najesť sa.

Ustanovenie § 152 Zákonníka práce stanovuje, že nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Zamestnávateľ je povinný stravovanie iba zabezpečiť a nie ho aj sám poskytovať. Svoju povinnosť si teda splní, ak zabezpečí poskytnutie jedného teplého hlavného jedla a vhodného nápoja vo vlastnej školskej jedálni alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa (napr. v inej školskej jedálni), príp. ak zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby oprávnenej na sprostredkovanie stravovacích služieb (zabezpečí dovoz stravy, prípadne poskytne stravné poukážky).

Zamestnávateľ poskytuje zamestnancom tzv. stravné poukážky v prípade, ak nemá vlastnú školskú jedáleň, alebo ak sa v blízkom okolí nenachádza žiaden iný zamestnávateľ poskytujúci stravovacie služby, prípadne ak stravovanie zamestnancov nemožno zabezpečiť dovozom stravy.

Zamestnávateľ nie je povinný dať zamestnancovi na výber, či sa bude stravovať v jedálni zamestnávateľa, alebo si vyberie stravné poukážky. Zamestnanec má nárok na stravné poukážky napriek tomu, že zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie vo vlastnej školskej jedálni, ale len v prípade, ak zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiaden zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom a tieto svoje zdravotné dôvody preukáže lekárskym potvrdením od špecializovaného lekára.

Osobitne sa treba zamyslieť nad ustanovením § 152 ods. 6 Zákonníka práce. Toto ustanovenie uvádza, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok, ak povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku alebo ak zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa ods. 2, príp. ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiaden zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

V prípade škôl a školských zariadení treba zvážiť, či dôvod „vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku“ nie je naplnený. Pretože ak dané pracovné podmienky v škole niektorým zamestnancom neumožňujú riadne sa v niektoré dni stravovať z dôvodu, že čas výdaja obeda koliduje s ich rozvrhom (vyučovacia hodina v čase výdaja obeda), zamestnávateľ je povinný poskytnúť v tieto dni zamestnancovi stravné lístky, inak porušuje Zákonník práce a riskuje sankciu od inšpektorátu práce. V takýchto prípadoch treba zvážiť zmenu rozvrhu týchto zamestnancov, prípadne predĺženie času výdaja obeda.

Ďalej treba pripomenúť, že stravovanie zamestnancov musí zamestnávateľ zabezpečiť aj v prípadoch, keď je školská jedáleň z rôznych dôvodov odstavená. V takomto prípade má zamestnávateľ na výber, či stravovanie zabezpečí napr. v susednej škole, v reštaurácii blízko školy, dovozom stravy priamo na pracovisko, prípadne stravnými poukážkami.

V prípade odstávky školskej jedálne a nezabezpečením stravovania v inom stravovacom zariadení zamestnávateľ túto svoju povinnosť nespĺňa, preto musí stravný lístok poskytnúť všetkým zamestnancom, aj tým, ktorí sa počas riadnej prevádzky v školskej jedálni nestravujú.

Vybrané z mesačníka Právny kuriér pre školy.

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte