Pellegrini chce viac informatikov
IT Špecialistov je málo. Brusel tlačí na to, aby sa s ich výchovou začalo skôr.
Zarábajú nadpriemerne. Patria medzi tri profesie, ktoré majú najviac pracovných ponúk. A môžu si z nich vyberať. No napriek tomu je počet IT špecialistov u nás i vo svete už dlhodobo nedostačujúci. A práve to chce teraz Brusel riešiť. Tlačí na to, aby sa mladí už od raného veku viedli k práci s počítačmi či programovaním. Ak k tomuto kroku nepristúpime, do roku 2020 bude v Európe chýbať asi 900-tisíc takýchto odborníkov, varujú komisárky EÚ pre vzdelávanie a digitálnu agendu Androulla Vasiliou a Neelie Kroesová. Všetkým ministrom školstva členských krajín preto najnovšie adresovali otvorený list, v ktorom žiadajú, aby sa s výučbou kódovacích zručností, a teda programovania, začalo už na základných školách. Slovenský minister školstva Peter Pellegrini odpovedá, že opatrenia v tomto smere už má rozpracované. Pridáme hodiny informatiky, sľubuje. Rozhodnúť by mali rodičia.
V súčasnosti na našich základných školách platí, že s informatikou sa začína už na prvom stupni. Na ten majú žiaci predpísané tri hodiny týždenne. A následne v rámci druhého stupňa ďalšie dve hodiny. Pellegrini však od budúceho septembra avizuje nový štátny vzdelávací program, ktorý tieto počty zvýši. Na druhom stupni chce pridať dve hodiny. Minister však zároveň dodáva, že riešenie vidí aj inde. „Zavádzaním nových technológií do škôl žiaci už od prvého stupňa získavajú IT zručnosti aj mimo povinných hodín informatiky, a to napríklad prácou s počítačmi alebo tabletmi v rámci vyučovania iných predmetov,“ odkázal cez tlačový odbor.
Argumentom eurokomisárok je, že skorší začiatok zvýši šance, že si žiaci pri ďalšom štúdiu vyberú práve informačné technológie. Riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál vraví, že aj keď posilnenie výučby informatiky môže pomôcť, treba s ním narábať opatrne. „Viem si predstaviť rozšírenie základných osnov a toho, čo majú žiaci ovládať. Avšak úroveň znalostí daných vecí by mal byť ponechaný na konkrétnej škole,“ mieni. Rodičia by si tak podľa neho mali možnosť vyberať medzi školou orientovanou viac na informatiku či inou, bežnou. Školy tvrdia, že kapacitne na posilňovanie predmetu zatiaľ stačia. Riaditeľka základnej školy v Humennom Jarmila Oravcová hovorí, že aj oni, ako mnohí iní, využili rôzne granty či z vlastných zdrojov postupne nakúpili potrebné vybavenie. Môžu chýbať učitelia Nástrahou nového opatrenia by však podľa Košťála mohol byť nedostatok kvalifikovaných ľudí na výučbu informatiky. Školy totiž nedokážu dobre zaplatiť ľudí, ktorí tieto predmety vyučujú, no vedia si nájsť prácu aj v inom sektore. Napokon, priemerný plat na IT pozíciách je podľa portálu Platy.sk na úrovni 1 174 eur.
Nedostatkom informatikov, ktorého sa Európa obáva, pritom Slovensko trpí už dnes. „Počet uchádzačov, ktorí reagujú na pozície pre informačné technológie, patrí medzi najnižšie zo všetkých nami sledovaných kategórií spolu s technikou a vyššími odbornými pozíciami,“ uviedla hovorkyňa portálu Profesia.sk Marcela Glevická. Napriek tomu sú na tom Slováci v porovnaní s inými krajinami EÚ z hľadiska digitálnej gramotnosti nad priemerom. Najnovší výskum Inštitútu pre verejné otázky z apríla však poukázal na veľké „digitálne priepasti“ medzi generáciami. Kým najlepšie výsledky dosiahla najmladšia, takzvaná miléniová generácia, výrazne horšie na tom bola generácia ich starých rodičov. Z tých viac ako tretina nemá skúsenosti s využívaním moderných infotechnológií.
Zdroj: Hospodárske noviny
Komentáre