Základné pravidlá pre tvorbu otázok dotazníka

19.11.2010
Škola a rodina

Medzi najčastejšie používané metódy v kvantitatívnom
výskume patrí dotazník. Je to najfrekventovanejšia
forma získavania údajov spôsobom kladenia otázok
a získavania písomných odpovedí.

Pri príprave dotazníka treba základnú otázku rozdeliť do niekoľkých okruhov, podproblémov. Každý z nich sa potom napĺňa položkami. Základné pravidlá pre tvorbu otázok sú:

1. Formulujte jasné otázky.
Slovo „jasné“ znamená, že im respondenti budú rozumieť, a to všetci rovnakým spôsobom. Ak je otázka jasná pre autora dotazníka, ešte nemusí byť jasnou pre respondenta.

2. Príliš široké znenie otázky obyčajne vedie k značne voľným odpovediam.

Otázka: „Aký je váš názor na najnovšie učebné osnovy?“ obyčajne vzbudzuje protiotázky: „Ktoré učebné osnovy?“, „Učebné osnovy z ktorých predmetov?“ a pod.

3. Výrazy „niekoľko“, „obyčajne“ a „niekedy“ interpretujú respondenti rôzne, a preto sa im, pokiaľ je to možné, treba vyhýbať.

4. Vyhnite sa dvojitým otázkam. Otázka sa má týkať iba jednej veci. Ak sa otázka týka dvoch vecí, respondent môže odpovedať len na jednu z nich. Dvojité otázky sa dajú rozlíšiť podľa spojky „a“.

Ak sa napríklad pýtate, či respondent súhlasí alebo nesúhlasí s výrokom: „Riaditelia základných a stredných škôl trávia veľa času administratívnymi činnosťami, a preto nemajú dosť času na vlastnú pedagogickú prácu“, žiadate odpovede na dve otázky. To, že riaditelia trávia veľa času administratívou, ešte nemusí znamenať, že nemajú čas na pedagogickú prácu.

5. Klaďte len také otázky, na ktoré respondenti vedia odpovedať.
V opačnom prípade neposkytnú platné odpovede.

6. Otázky musia byť pre respondentov zmysluplné.
Zmysluplnosť otázok zvyšuje záujem respondenta o odpovedanie a zvyšuje hodnotu jeho odpovedí. A naopak, ak respondentom dáme otázky, ku ktorým nemajú vzťah, obyčajne odpovedajú povrchne.

7. Tvorte jednoduché otázky.
Dlhým a zložitým otázkam sa dá ťažko rozumieť, znechucujú respondentov a spomaľujú vypĺňanie dotazníka. Preto majú byť otázky jednoduché, ľahko pochopiteľné a ľahko zodpovedateľné.

8. Vyhýbajte sa záporným výrazom. Záporné výrazy sa často prehliadajú alebo sa nesprávne interpretujú, takže respondent vlastne odpovedá na kladnú otázku. Ak naozaj treba použiť zápornú otázku, záporné slovo zvýraznite tlačou. Celkom vylúčte dvojitý zápor.

9. Vyhýbajte sa otázkam, ktoré vzbudzujú predpojatosť. Otázky, ktoré obsahujú prvky vzbudzujúce predpojatosť, sa obyčajne týkajú inej osoby alebo inštitúcie.

Otázka: „Súhlasíte, alebo nesúhlasíte s návrhom riaditeľa vašej školy o...?“, adresovaná učiteľovi, bude pravdepodobne ovplyvnená jeho kladným alebo záporným postojom k riaditeľovi.

10. Na niektoré otázky respondent odpovedá tak, ako je spoločensky žiaduce, ale nie pravdivo.

Ak sa opýtame učiteľa, či zosmiešňuje deti, pravdepodobne odpovie, že nie, aj keby to robil, a to aj vtedy, keď bude dotazník anonymný. Je to preto, lebo od dobrého učiteľa sa očakáva, že nezosmiešňuje deti. V takomto prípade je potrebné, aby voliteľné odpovede k otázkam mali „zadné dvierka“: „niekedy áno“, „niekedy nie“ alebo „závisí od situácie“.
-----------

Otázky súvisia s opýtanou realitou. Niektoré otázky sa konštruujú veľmi ľahko – sú to najmä otázky na faktografické údaje (vek, pohlavie, vzdelanie a pod.). Oveľa ťažšie sa konštruujú otázky zamerané na zisťovanie motívov, postojov, názorov. Tu treba formulovať otázky tak, aby respondent bol ochotný odpovedať, a keď odpovedá, tak aby odpovedal neskreslene (t. j. aby nezlepšoval alebo, naopak, nezhoršoval údaje).

Vybrané z publikácie Personalistika v práci riaditeľa školy.

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte