Povinné retročítanie treba žiakom prekladať

Čítali ste Předzpěv Slávy dcery od Jána Kollára či Gavlovičovu Valaskú školu? Diela, ktoré povinne čítali ich starí rodičia a rodičia by mali stále čítať aj dnešní maturanti.

Viera Sabová, ktorá učí slovenský jazyk a literatúru na žilinskej Strednej priemyselnej škole, hovorí, že „zapáliť“ žiakov pre takéto básne znamená najskôr ich preložiť. Týka sa to aj jazyka spisovateľov ako Martin Kukučín, Jozef Gregor Tajovský či Timrava, kde treba vysvetliť množstvo archaizmov.

Laura Pecíková je štvrtáčkou na Gymnáziu v Považskej Bystrici a povinné čítanie obchádzala, ako sa dalo. Výber literatúry sa jej zdal nezaujímavý. „Ak sme si diela neprečítali, pomohli sme si internetom. Našli sme dva-tri rôzne obsahy a základ sme mali,“ hovorí maturantka.

Slovenčinári zo stredných škôl vedia, že povinné čítanie študentov nenadchýna. Zmenu sa im však nedarí presadiť.

Predseda Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny Ján Papuga povedal, že dlhodobo žiadajú, aby o povinnej literatúre mohli rozhodovať predmetové komisie jednotlivých škôl. Napríklad v Česku to tak robia.

Ťažké čítanie 

O zozname povinnej literatúry rozhoduje Štátny pedagogický ústav. Navrhuje ho ústredná predmetová komisia slovenského jazyka a literatúry. Niektoré diela žiakov od čítania skôr odrádzajú. Napríklad Kukučínov Dom v stráni bol v zozname aj napriek protestom učiteľov, ktorí upozorňovali, že je to pre dnešných žiakov veľmi náročné čítanie. Povinný bol preto, aby bol v zozname zastúpený slovenský realistický román.

Sabová raz v triede dala Dom v stráni každému žiakovi a dohodla sa s nimi, že ho začnú čítať. Po mesiaci zistila, že všetci poznali iba obsah z internetu.

Až teraz z „inovovaného“ štátneho vzdelávacieho programu román konečne vypadol. Žiadna zásadná zmena však od septembra nenastane. Sú aj nedotknuteľné

Učiteľka Viera Sabová, ktorá je aj podpredsedníčkou Slovenskej asociácie učiteľov slovenčiny, by do povinného čítania zo svetovej literatúry zaradila poéziu Prekliatych básnikov, detektívny román či mládežnícke sci-fipodľa voľného výberu. „Ideálne by bolo, keby sme boli schopní žiakov pre čítanie zapáliť. Ak z nich chceme vychovať aj čitateľov, musí byť výber kníh primeraný dobe aj ich veku.“

Papuga však pripomína, že aj keď slovenčinári majú silné argumenty proti povinnej literatúre ako takej, musia trvať na tom, aby žiaci niektoré diela prečítali. Žiaci by podľa neho skôr privítali slobodu vo výbere literatúry zo zoznamu. „Veľa žiakov nechce čítať. Ak by nad nimi nevisela hrozba skúšania či maturitného testu z povinného diela, ani by nevedeli, čo je beletria,“ povedala Sabová. Papuga zdôrazňuje, že žiak musí spoznávať aj zložitejšie a archaické literárne texty. „Ale nie prostredníctvom niekoľkostostranového románu.“ Čítať nie je povinnosť

Juraj Sabol z Gymnázia J. A. Raymana v Prešove učí slovenčinu už devätnásty rok. Povinné čítanie by zrušil. „Žiakov by sme mali nenásilne presviedčať, že čítať nie je povinnosť, ale nevyhnutnosť.“ Neverí na ideálny zoznam mimočítankového čítania, ktoré by sa zaručene páčilo dnešným študentom. „Zažil som situáciu, keď sme si na podnet žiakov všetci čítali Utrpenie mladého Werthera. Zažil som dokonca pozitívnu reakciu triedy na Lipoviansku mašu Gustáva Kazimíra Zechentera-Laskomerského. Na otázku, čo žiakom text priniesol, odpovedali zhodne, že upokojenie. Niektoré triedy Marína nudí, iné sa do nej zamilujú.“

Učitelia sa zhodujú, že niektoré dramatické diela by žiaci mali radšej vidieť v divadle, ako ich čítať. Ak by napríklad Slovenské národné divadlo Bačovu ženu, ktorú práve hrá, či inú klasiku sprístupnilo predpoludním za výhodné ceny školám, dalo by to žiakom viac.

Zoznamu povinnej literatúry by mohol pomôcť napríklad aj prieskum medzi literátmi, učiteľmi, žiakmi aj rodičmi. Možno by sme zistili, že staré grécke báje sú oveľa žiadanejšie, ako si niekto dnes myslí, povedala Sabová.

Zdroj: SME

→ všetky správy