Dostatok taktu a trpezlivosti

Starostlivosť o žiakov s neplynulosťou si vyžaduje interdisciplinárny prístup: úprava neplynulostí ostáva v kompetencii logopéda, ale spracovať psychickú tenziu pomôže psychológ, nápomocný vie byť aj fyzioterapeut či hlasový pedagóg, ktorí môžu zmierniť príznaky nadmernej svalovej námahy. Vývoj zajakavosti či iného komunikačného handikepu však v tomto období často závisí nielen od poskytnutej terapie, ale i od toho, ako je žiak vnímaný svojím okolím: učiteľom, spolusediacim v lavici, obľúbenou spolužiačkou a pod.

Pozastavme sa na chvíľu pri narušených komunikačných prejavoch, ktoré sa môžu u žiakov vyskytnúť.

• Dyslália

Dyslália, často známa ako chybná či nesprávna výslovnosť alebo aj artikulačný deficit, sa označuje za najčastejšiu narušenú komunikačnú schopnosť v detskom veku. Až do siedmich rokov však hovoríme o predĺženej fyziologickej dyslálii. Dieťa s dysláliou nesprávne hovorí a/alebo používa hlásky. (Kerekrétiová, 2009) Môže mať problém dobre sluchom rozlíšiť podobné hlásky materinského jazyka (napr. S od Š). Ostatné oblasti komunikácie sú na rovnakej úrovni ako u detí bez NKS: porozumenie, vyjadrovanie, slovná zásoba, skladba viet ani gramatika nie sú narušené. Nie každá nesprávna výslovnosť musí byť dyslália. Pri iných druhoch NKS (napr. narušený vývin reči, palatolália a i.) môže dieťa tiež nesprávne vyslovovať, pričom ide len o jeden z prejavov tohto druhu NKS.

Dyslália v škole

Žiaci s dysláliou môžu uplatniť nesprávnu výslovnosť aj pri čítaní. Žiak, ktorý nevie správne vysloviť hlásku Š, ju bude nesprávne vyslovovať i pri čítaní textu. Pokiaľ sa mu ešte nepodarilo hlásku správne vyvodiť a zafixovať, nemá význam ho upozorňovať a opravovať. Môže to viesť k fixácii nesprávnej výslovnosti, dokonca i k demotivácii vo vyučovacom procese. Niekedy sa stáva, že žiak začne hlásku spontánne správne používať práve s nástupom výučby písmen v 1. ročníku ZŠ. Zraková opora v písmene, ktoré hlásku reprezentuje, mu pomáha zhmotniť predstavu hlásky. (Mikulajová, 2009)

Čítanie sa tak stáva výborným nástrojom vo fáze tzv. automatizácie učenej hlásky. To znamená, že žiak už vie hlásku správne vysloviť vo všetkých slovách, ale ešte ju nepoužíva v spontánnej reči, napr. pri rozhovore so spolužiakmi. V takomto prípade môže počas čítania vyslovovať správne, no počas spontánnej odpovede hovoriť nesprávne. Vtedy je vhodné podporovať ho, aby čítal nahlas so správnou výslovnosťou.  Odporúčame preto žiaka pochváliť za formu čítania, no nedávať okamžité otázky smerované na obsah prečítaného. Možno bude treba, aby žiak prečítal text dvakrát. Prvýkrát s dôrazom na výslovnosť, druhýkrát s dôrazom na obsah (bez ohľadu na správnosť výslovnosti).

Nesprávna výslovnosť sa môže premietnuť i do písomného prejavu. Žiaci v mladšom školskom veku si písané slovo nahlas alebo v duchu opakujú či hláskujú predtým, než ho napíšu.

PRÍKLAD

Hodnotenie žiakov s dysláliou

Pri ústnom hodnotení odporúčame žiaka na nesprávnu výslovnosť vôbec neupozorňovať, sústrediť sa na obsah jeho výpovede a hodnotiť iba ten.

Ak je žiak v logopedickom procese vo fáze automatizácie nejakej hlásky a pri čítaní nahlas sa ju sám snaží vyslovovať správne, môžeme túto snahu odmeniť pochvalou. Od žiaka však v tomto prípade nežiadame okamžité odpovede na otázky smerované na porozumenie textu — možno bude treba, aby žiak tento text prečítal viackrát.

• Zajakavosť

K žiakom so zajakavosťou by sme sa mali správať akosi obozretnejšie. Pokiaľ je žiak s neplynulosťami v reči integrovaný do bežnej triedy, samo osebe ho to stavia do nepriaznivej pozície na jeho ďalšiu komunikáciu. Tu je namieste opätovne pripomenúť, že zajakavosť sa týka špecificky hovorenej reči: nesúvisí s rozumovými ani inými schopnosťami žiaka. (Kerekrétiová, 2009)

• Neplynulosti = dysfluencie v reči

O tomto type NKS hovoríme v prípade týchto prejavov:

• opakovanie častí slov, slov, slovných zvratov (de‑de‑dejepis, napoli‑li‑li‑tánka, ja to to to to viem, je to tak je tak je tak ťažké),
• predlžovanie — tlačenie hlások alebo slabík často spojené s viditeľnou nadmernou svalovou námahou (ooooooon to spravil, K‑K‑KAAAm ideš?),
• vloženia hlások, slabík a nepotrebných fráz (v lese rastie smerek, už je vonku tuma, kúpim si cukukriky, A TAK som prišiel A TAK som tam uvidel A TAKÚ modrú tašku),
• tiché nečakané pauzy uprostred výpovede, niekedy spojené aj s viditeľným blokom v oblasti úst/krku, prerušované slová (mám chuť na čoko — ‑ — ládu, jem polie — ehm — vočku),
• nedokončené slovné zvraty a vety, opravy (jem poviel.. polievku, radšej som sám som radšej sám),
• ďalej si môžeme všimnúť nekonštantne nesprávne tvorený hlas (priškrtený, chripľavý, trasľavý), prerývané plytké dýchanie, nedostatočný nádych a pocit, že žiak „ nestačí s dychom“.

Úloha učiteľa

V prvom ročníku ZŠ je dôležité, aby si žiak vytvoril s učiteľom vhodný vzťah, aby mu dôveroval. Od učiteľa to vyžaduje veľa pedagogického taktu a trpezlivosti. Ak sa dieťa javí ako utiahnuté, je vhodné navrhnúť mu nové priateľstvá s iným žiakom s podobnými záľubami (napr. tak, že žiakov posadíme do rovnakej lavice, zapojíme ich do práce vo dvojiciach a pod.). V prvých ročníkoch môže byť vhodné ponúknuť žiakovi záujmové krúžky bez potreby veľkej verbálnej aktivity (pohybové, výtvarné, matematické, hudobné a i.), v ktorých môže vynikať a byť tak ocenený i spolužiakmi. Čím väčšiu psychickú pohodu dokážeme žiakovi s neplynulosťami na vyučovaní zabezpečiť, tým menej príznakov nadmernej námahy a neplynulosti v reči sa uňho objaví.

Pedagogické metódy, ktoré uľahčujú plynulosť

Čítanie nahlas spoločne s niekým iným výrazne zlepšuje plynulosť reči u žiakov s neplynulosťou. Čítanie vo dvojiciach pre celú triedu; predčítavanie (predčítavame pokojne, trochu pomalšie začiatky); zborové čítanie a recitovanie sú vhodné metódy, ktoré sa dajú zapojiť do vyučovania. Oživia vyučovací proces a žiak s neplynulosťou tak nadobúda pozitívnu skúsenosť. Postupné zvyšovanie nárokov mu zároveň dodá odvahu: najskôr číta zborovo — neskôr s viacerými žiakmi — potom vo dvojici — a nakoniec sám. Pokiaľ je na to vo vyučovaní priestor, zdramatizovanie niektorých druhov učiva spestrí hodinu a uľahčí zapamätanie si učiva. Dramatizácia často zlepšuje plynulosť.

Rytmus ako liek

Rytmus pomáha plynulosti reči hneď dvojako: pomáha reč spomaľovať a aktívne zapája pravú mozgovú hemisféru, čím čiastočne uľahčuje rečový proces, ktorý je inak dominantou ľavej mozgovej hemisféry.

• Spievanie,
• recitovanie básničiek,
• slabikovanie,
• vytlieskavanie básní, piesní, slabík a rytmov,
• vyklopkávanie slabík a rytmov,
• kreslenie bodiek/oblúčikov spolu so slovom/slabikou/veršom ú spôsoby, ktoré plynulosť reči napomáhajú.

Komunikačné pravidlá pre triedu

Prospešné pre všetkých žiakov je viesť celú triedu k dodržiavaniu určitých komunikačných pravidiel, ubezpečiť ich, že majú na odpoveď toľko času, koľko potrebujú. Tieto pravidlá môžeme zavesiť na školskú nástenku.

Môžeme sem zaradiť:

• Počúvam, kým iný rozpráva.
• Nerozprávam naraz: počkám, kým druhý dohovorí.
• Hlásim sa, keď viem odpoveď.
• Na odpoveď mám toľko času, koľko potrebujem. Spolužiaci ma počkajú.
• Neodpovedám rýchlo: než odpoviem, nechám si pár sekúnd na premyslenie.

Pokiaľ žiak váha, je vhodné ho podporiť v pokračovaní individuálnej logopedickej terapie a zvážiť zmenu terapeutického nasmerovania, prehodnotiť ciele terapie. Pokiaľ však ide o vzájomné rozhodnutie viacerých strán (rodič, žiak, logopéd), treba ho akceptovať. Motivácia žiaka je pre individuálnu terapiu kľúčová a je možné, že sa k nej neskôr v dospelosti vráti s novou, inou motiváciou.

Spracované podľa odbornej publikácie Vzdelávanie detí s poruchami učenia a pozornosti

VZDELÁVANIE DETÍ S PORUCHAMI UČENIA A POZORNOSTI

Dôležité informácie a pracovné listy v štyroch úrovniach náročnosti s metodickými pokynmi pre pedagógov na 1. stupni ZŠ. Prehľadne rozdelené podľa jednotlivých porúch učenia.

• Dôležité teoretické informácie o poruchách učenia a pozornosti a množstvo ilustrovaných pracovných listov rozdelených podľa typu porúch učenia (dyslexia, dysortografia, dysgrafia, dyskalkúlia), pre žiakov na 1. stupni základnej školy, špeciálnej školy, špeciálnej triedy.
• Návod pre učiteľov, ako v škole čo najľahšie pracovať s deťmi s poruchami učenia a pozornosti.
• Vhodné pracovné materiály na prácu s deťmi s poruchami učenia a pozornosti i pre špeciálnych pedagógov a asistentov učiteľa.
• Pracovné listy zamerané na rozvoj reči, nácvik čítania, utvrdenie tvarov písmen, osvojenie pravopisu a tiež pracovné listy určené na precvičovanie matematických operácií.
• Súbory pracovných listov s metodickými pokynmi rôznych stupňov náročnosti, využiteľné aj na hodinách cudzích jazykov (anglický a nemecký jazyk).

Editori:

• Mgr. Magdaléna Labudová, špeciálna pedagogička, Bratislava
• PaedDr. Dana Kovárová, riaditeľka CPPPaP Malacky

Autori:

• PaedDr. Mária Tekelová, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR
• prof. PhDr. Viktor Lechta, PhD., Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave
• doc. PaedDr. Barbora Kováčová, PhD., KU v Ružomberku, Katedra pedagogiky a špeciálnej pedagogiky
• PhDr. Daniela Kösegiová, špeciálna pedagogička
• Mgr. Zuzana Kuncová, psychologička
• Mgr. Viktória Hlinková, špeciálna pedagogička
• Mgr. Petronela Markovicsová, učiteľka na 1. stupni ZŠ
• Mgr. Jana Pečarková, logopedička
• Mgr. Soňa Pekarovičová, špeciálna pedagogička, Centrum DYS
• PaedDr. Silvia Stanová, CPPPaP Trnava
• Mgr. Jarmila Strechová, špeciálna pedagogička
• Mgr. Tatiana Šišoláková, učiteľka na 1. stupni ZŠ

Viac informácií o publikácií nájdete TU.

Zdroj: Školský portál