Kurikulárna reforma základného vzdelávania: východiská a ciele

27.05.2021
Vzdelávanie a výchova

Slovenská republika má voči základnému vzdelávaniu obrovský dlh. Od 70. rokov minulého storočia sa v tomto vzdelávacom segmente vlastne neuskutočnila žiadna významná systémová reforma, ktorá by bola schopná dať základnému vzdelávaniu misiu a dizajn, ktoré zodpovedajú súčasnému svetu a súčasným požiadavkám na ciele, obsah i formy vzdelávania. Všetci to cítia, niekedy intuitívne, niekedy v parciálnych detailoch, no vnímame to už aj v celku. Plán obnovy, ktorý schválila Vláda SR a ktorého veľkou kapitolou je aj školstvo a vzdelávanie, prináša reálnu šancu tento dlh vyrovnať a úspešne sa popasovať s výzvou na reformu vzdelávania, osobitne s výzvou na kurikulárnu reformu.

Autori článku: Miroslava Hapalová, Branislav Pupala, Petra Fridrichová
Štátny pedagogický ústav

Zdroj: dobraskola.sk

Poznáme východiskový stav, poznáme ciele, ktoré chceme dosiahnuť, poznáme aj kroky, ktoré musíme vykonať, aby sme dali kurikulárnej reforme dobrý štart a šancu na úspech. Vnímame ju komplexne, vo všetkých širších súvislostiach a vzťahoch, sme si vedomí, aké má súčasti a čo všetko musíme reštartovať alebo zmeniť.

Poďme na to spolu, nevyhýbajme sa ťažkostiam, zahoďme svoje pochybnosti a buďme si vedomí, že takáto šanca sa nevyskytuje často a znehodnotiť si ju môžeme už len sami.     

Čo sú hlavné ciele reformy

  • Zvýšenie kvality vzdelávania
  • Zásadné zlepšenie výsledkov vzdelávania v základných oblastiach gramotnosti
  • Zabezpečenie podnetného vzdelávania pre všetkých žiakov
  • Zvýšenie citlivosti a  adaptabilnosti vzdelávacích programov na individuálne potreby a možnosti žiakov
  • Profesionalizácia tvorby a realizácie kurikula na regionálnej a školskej úrovni
  • Vytvorenie uceleného a vnútorne integrovaného obsahu vzdelávania zrozumiteľného všetkým aktérom (učiteľom, žiakom, rodičom, širokej verejnosti)
  • Posilnenie významu a misie základných škôl pri poskytovaní uceleného základného vzdelávania a rozvoja všetkých žiakov
  • Prispôsobenie cieľov a obsahu vzdelávania súčasným spoločenským výzvam a potrebám

Čo sú ťažiskové súčasti reformy

  1. Vlastné ciele a obsah vzdelávania
  2. Štruktúra kurikula
  3. Formy vzdelávania
  4. Manažment kurikula
  5. Učitelia a ich profesijný profil

1. VLASTNÉ CIELE A OBSAH VZDELÁVANIA

Východiskový stav: Existujúce ciele vzdelávania formulované vo vzdelávacích programoch sú viac deklaratívne ako reálne uskutočniteľné, a sú viac formálne vo vzťahu k vlastnému obsahu vzdelávania. Neexistuje žiadna systematická kontrola nad tým, či obsah vzdelávania skutočne prispieva k deklarovaným cieľom.

Navyše, veľmi dobre je známa skutočnosť, že súčasná škola nedosahuje želateľné ciele ani vo fundamentoch základného vzdelávania: naša žiacka populácia nedosahuje očakávanú úroveň v oblasti čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti.

Vzdelávanie nemá primerane ukotvené ani hodnotové vzdelávanie. Nestabilizovali sme ani výzvy na rozvoj finančnej gramotnosti, environmentálneho vzdelávania a podpory kritického myslenia. Navyše, zaostávame aj v rozvoji digitálnych zručností žiakov.

Potrebné plánované zmeny:

  • Nastavenie realistických a dosiahnuteľných komplexných  vzdelávacích cieľov, ktoré dokážu jasne vymedziť základný obsah vzdelávania smerujúci k ich dosiahnutiu.
  • Jasné vymedzenie obsahu vzdelávania vo vzťahu k rozvíjaniu jednotlivých komponentov gramotnosti (čitateľskej, matematickej, prírodovednej, hodnotovej), vytvorenie „mapy vzdelávacieho obsahu“ vo vzťahu ku gradujúcim cieľom vzdelávania naprieč jednotlivých vzdelávacích cyklov.
  • Dôkladné a explicitné stanovenie základného učiva vo vzťahu k stanoveným cieľom vzdelávania.
  • Dôsledné a zmysluplné zakomponovanie globálnych výziev pre všeobecné vzdelávanie do vzdelávacích programov s dôrazom na rozvoj kritického myslenia, finančnej gramotnosti, environmentálneho a hodnotového vzdelávania, spojené s dôslednou revíziou relevantných vzdelávacích oblastí
  • Integrácia rozvoja digitálnych zručností do obsahu a foriem vzdelávania.
  • Prebudovanie systému testovania dosahovaných výsledkov vzdelávania, ktoré umožnia efektívne vyhodnocovať vzdelávanie žiakov vo všetkých základných oblastiach gramotnosti, nielen v jazyku a matematike.

2. ŠTRUKTÚRA KURIKULA

Východiskový stav: Existujúce vzdelávacie programy jednotlivých stupňov vzdelávania nevytvárajú celok vzdelávania. Nie sú medzi sebou dostatočne prepojené, nesledujú rovnakú líniu a reálne spoločné ciele. Na úrovni tvorby štátnych programov nie je zabezpečená koordinácia cieľov a obsahu vzdelávania naprieč vzdelávacej sústavy a celej vzdelávacej dráhy žiaka.

Rovnako je dlhodobo nevyriešeným problémom vnútorná súdržnosť obsahu vzdelávania. Predmety nie sú vzájomne koordinované, typická je izolovanosť jednotlivých predmetov na horizontálnej aj vertikálnej úrovni.  Obsah vzdelávania je skôr mozaikou izolovaných predmetov a vzájomne nesúvisiacich poznatkov ako zrozumiteľným celkom. Žiaci to pociťujú tak, že nevidia zmysel toho, čo sa učia, učitelia sa sťažujú na slabú medzipredmetovú koordináciu obsahu vzdelávania.

Štátne vzdelávacie programy diktujú veľmi detailne a zväzujúco organizáciu vzdelávania v jednotlivých predmetoch. Školy a učitelia sú potom orientovaní na to, že musia odučiť presne predpísané učivo v presne stanovenom čase a nemôžu zohľadňovať reálne potreby a možnosti učenia sa žiakov. Cieľom vyučovania je „odučiť“ predpísané učivo, nie pomôcť žiakom v učení sa podľa toho, ako to potrebujú.

Štátom stanovené programy so silnou centralizáciou znemožňujú prispôsobovať vzdelávanie individuálnym potrebám žiakov, oslabujú možnosti diferencovaných prístupov a od všetkých žiakov očakávajú v krátkych etapách rovnaké výstupy bez ohľadu na ich situáciu a možnosti. U relatívne veľkej skupiny žiakov tento prístup spôsobuje pocit vzdelávacieho neúspechu, márnosti učenia sa a  dokonca stojí aj za vážnym problémom veľkého objemu prepadávajúcich žiakov. To sa deje z veľkej časti práve preto, že vzdelávací program nedostatočne zohľadňuje individuálne potreby žiakov, ich schopnosti a učebné tempo.

Potrebné plánované zmeny:

  • Koordinácia štátnych vzdelávacích programov medzi jednotlivými vzdelávacími stupňami, zabezpečenie kontinuity a prepojenosti medzi povinným predprimárnym vzdelávaním, primárnym a sekundárnym vzdelávaním, základnou a strednou školou.
  • Vytvorenie uceleného a súdržného kurikula základného vzdelávania s posilnením miesta základných škôl v školskej sústave a jej kľúčovej úlohy pri poskytovaní kvalitného vzdelávania.
  • Organizácia cieľov a obsahu vzdelávania vo vnútri štátneho vzdelávacieho programu pre základné vzdelávanie do väčších časových celkov (vzdelávacích cyklov), ktoré umožnia jasne a zmysluplne vyhodnocovať progres žiakov v kľúčových etapách rozvoja gramotnosti a umožnia školám vytvárať učebné plány primerané potrebám svojich žiakov.
  • Usporiadanie cieľov a obsahu vzdelávania sa na štátnej úrovni uskutoční prostredníctvom vzdelávacích cyklov, ktoré budú rozložené nasledovne: 1. cyklus (vybudovanie základov) vymedzí ciele a obsah vzdelávania pre prvé tri roky základnej školy, 2. cyklus (pevné základy vzdelávania) vymedzí ciele a obsah vzdelávania pre štvrtý a piaty rok dochádzky do základnej školy, pričom prvý a druhý cyklus budú spoločne reprezentovať primárne vzdelávanie, 3. cyklus (rozvinutá gramotnosť) vymedzí ciele a obsah vzdelávania pre šiesty až deviaty rok základnej školy, pričom tento cyklus bude reprezentovať nižšie sekundárne vzdelávanie.
  • Ciele a obsah vzdelávania budú vymedzené v rámci logicky usporiadaných a vyvážených vzdelávacích oblastí s indikatívnou väzbou na odbory a predmety, ktoré si na základe rámcového učebného plánu zaraďuje do svojho učebného plánu škola. Tá si už vytvára učebný plán na konkrétne ročníky a s konkrétnymi vyučovacími predmetmi, má však väčšiu autonómiu pri tvorbe svojho ročníkového učebného plánu.
  • Vzdelávacie obsahy vedú v učebnom pláne školy od integrovanejších predmetov (v rámci prvých dvoch cyklov vzdelávacieho programu základnej školy vo väzbe na povinné predprimárne vzdelávanie) k postupnej diferenciácii na špecializovanejšie predmety v rámci tretieho cyklu základnej školy (vo väzbe na všeobecné vzdelávanie na stredných školách).
  • Vzdelávací program na úrovni školy sa bude vytvárať s možnosťou participatívneho rozhodovania o usporiadaní štátom predpísaného obsahu do konkrétnych vzdelávacích foriem na jednotlivých školách.

3. FORMY VZDELÁVANIA

Východiskový stav: Silne centralizovaný systém štátneho kurikula zväzuje školám ruky pri uplatňovaní pestrejších foriem vzdelávania. Školy sú dodnes fixované na celkom klasický systém triedno-hodinového vyučovania podľa pevného rozvrhu hodín, ktorý je daný zviazaným rámcovým učebným plánom.

Školy nemajú širšiu možnosť pri voľbe pružnejších vzdelávacích foriem, ktoré by dovolili využiť napríklad blokové vyučovanie, integráciu obsahu vzdelávania, lepšie a efektívnejšie prepájanie formálneho a neformálneho vzdelávania.

Veľkou slabinou je využívanie digitálnych foriem vzdelávania, čo je v konečnom dôsledku deficitom aj v samotných cieľoch a výstupoch vzdelávania. Nemáme rozpracované funkčné možnosti na využívanie online vzdelávania. Zaostávame v digitalizácii učebníc a ďalších didaktických prostriedkov.

Potrebné plánované zmeny:

  • Nastavenie štátneho rámca cieľov a obsahu vzdelávania (štátnych vzdelávacích programov) tak, aby školám vytváral možnosť na pružnejšiu organizáciu vzdelávania podľa svojich potrieb. Úplne upustiť od nastavenia rámcového učebného plánu fixujúceho týždenné počty hodín na všetky jednotlivé predmety a nahradiť ho flexibilnejšou reguláciou kvantity vyučovacieho času.
  • Na úrovni školských vzdelávacích programov otvoriť priestor na diverzifikáciu vzdelávacích foriem.
  • Štátny vzdelávací program obsiahne presah formálneho a neformálneho vzdelávania. Zabezpečí sa prepojenosť všetkých súčastí školy pri dosahovaní cieľov vzdelávania, najmä medzi školou a školskými klubmi detí.
  • Obnovenie učebnicového fondu s vyžadovaním digitalizovanej verzie učebných zdrojov.
  • Podpora digitálnej transformácie škôl a zakomponovanie digitálnej stratégie škôl do vzdelávacieho programu školy.

4. MANAŽMENT KURIKULA

Východiskový stav: Tvorba vzdelávacích programov dosiaľ vykazuje vysokú mieru centralizácie a atomizácie. Na štátnej úrovni nie je tvorba vzdelávacích programov dostatočne harmonizovaná, nemá ucelenú líniu a deje sa vo vnútri nespolupracujúcich predmetových komisií.

Nie je vybudovaný adekvátny systém, v ktorom by školy výraznejšie participovali na tvorbe vlastného kurikula a vnímali kurikulum ako skutočne svoj program. Veľa  škôl pristupuje k školskému programu ako k formálnemu dokumentu.

Zdrojom obsahu pre školy sú v zásade učebnice a nie vzdelávacie programy. Úplne absentuje regionálna úroveň správy kurikula. Štátne kurikulum zabraňuje vytvoriť variabilnejšiu ponuku učebníc a didaktických prostriedkov.

Potrebné plánované zmeny:

Zabezpečenie funkčnej a koordinovanej tvorby štátnych vzdelávacích programov v rámci harmonizovaných a ideovo zladených pracovných skupín odborníkov v širokej participácii s externým prostredím.

Prechod od fiktívnej decentralizácie kurikula k reálnemu vyváženiu tvorby kurikula medzi štátom, regiónmi a školami.

Vytvorenie kvalitného štátneho rámca vzdelávacích programov, ktorý umožní:

  • tvorbu funkčných a živých školských vzdelávacích programov adaptovaných na konkrétne potreby regiónov a odstráni byrokratický prístup k tvorbe školských vzdelávacích programov,
  • vytváranie variabilnejšej ponuky učebníc a didaktických prostriedkov, ktoré zabezpečia efektívnejšie vyučovanie prispôsobené potrebám škôl a preferenciám učiteľských tímov.

Vybudovanie úplne absentujúcej regionálnej správy a podpory kurikula, ktorá je podmienkou dobre fungujúceho prevodu štátneho kurikula na úroveň škôl, zohľadňujúc reálne potreby jednotlivých lokalít a sieťovanie škôl s podobnou profiláciou.

5. UČITELIA A ICH PROFESIJNÝ PROFIL

Východiskový stav: Potrebný progres vzdelávacieho systému je brzdený aj existujúcou prípravou učiteľov na vysokých školách. Okrem formálneho uplatnenia dvojstupňového modelu vysokoškolskej prípravy (rozdelenie na bakalársky a magisterský stupeň, ktorý nemá preukázaný praktický význam v učiteľskej príprave), sa systém prípravy učiteľov zásadne nezmenil už viac ako 40 rokov.

Najmä pokiaľ ide o prípravu učiteľov v predmetových špecializáciách, stále udržiavame model akademickej prípravy nezviazanej s prípravou na samotné učiteľstvo. Často produkujeme absolventov v nezdôvodnených kombináciách predmetov a znásobujeme fakticky nekvalifikované vyučovanie, keď si učitelia musia dopĺňať úväzok inými predmetmi, ako je ich kombinácia. Budúci učitelia v nedostatočnej miere nadobúdajú zručnosti, ktoré sú reálne vyžadované v súčasnej školskej praxi.

Nedokážeme potlačiť zásadný problém, totiž efektívnu praktickú prípravu v učiteľských programoch: Fakulty pripravujúce budúcich učiteľov ako také nie sú systematicky prepojené so školskou realitou a nedokážu na túto realitu ani pružne reagovať, ani jej napomáhať, ani ju zakomponovať do svojej vedeckej a pedagogickej činnosti.

Kurzy a ponuky profesijného rozvoja nie sú zatiaľ v súlade so zámermi kurikulárnej reformy. Zmena systému ďalšieho vzdelávania učiteľov sa musí viac prepojiť so zámermi zmeny školy a musí byť zakomponovaná do života profesijných komunít na úrovni škôl, regiónov i štátu.  

Potrebné plánované zmeny 

  • Zosúladenie prípravy učiteľov so zámermi kurikulárnej reformy cez adaptáciu učiteľských študijných programov.
  • Vytvorenie študijných programov s jasným profesijným zameraním, teda uplatniť model profesijných študijných programov, ktoré sú tesne spojené s prípravou na povolanie a na praktický výkon profesie.
  • Vytvorenie aprobácií korešpondujúcich so vzdelávacími oblasťami (upustiť od, takpovediac, náhodných kombinácií dvoch nezávislých predmetov), ktoré zabezpečia jednak jasnejšiu profiláciu, zabezpečia lepšiu uplatniteľnosť absolventov v praxi škôl a budú zodpovedať integrovanejším cieľom vzdelávania žiakov v jednotlivých vzdelávacích oblastiach.
  • Zabezpečenie tesnejšej prepojenosti až priestupnosti študijných programov pripravujúcich učiteľov na jednotlivé vzdelávacie cykly a stupne.
  • Motivovanie učiteľských fakúlt na prepojenie so školami, a to v oblasti výskumu, pedagogickej činnosti, ako aj výraznejším zapojením fakúlt do profesijného rozvoja učiteľov; zapojenie pedagogických fakúlt do vlastnej kurikulárnej reformy.
  • Sústredenie profesijného rozvoja učiteľov v praxi na potreby a zámery kurikulárnej reformy.

Chcete si prečítať článok až do konca?

Nás si nemusíte predplácať, stačí sa prihlásiť a čítate ZADARMO!

Len prihlásení užívatelia môžu využívať všetky benefity Školského portálu:

  • denne aktualizované spravodajstvo z oblasti vzdelávania na Slovensku,
  • informácie o pripravovaných odborných konferenciách a bezplatných školeniach pre pedagógov,
  • kaleidoskop prírodných vied – tematicky zamerané aktivity na stiahnutie pre učiteľov ZŠ prírodovedných predmetov,
  • námety na edukačné aktivity na stiahnutie pre materské školy v súlade so ŠVP pre MŠ,
  • odborné články na špecifické témy od Ing. Jarmily Belešovej, odborníčky v oblasti personalistiky pre školy,
  • prehľady aktualizovaných správ pre zriaďovateľov škôl a školských zariadení,
  • ukážkové testy na stiahnutie zo slovenského jazyka a literatúry pre 2. stupeň ZŠ,
  • aktivity na stiahnutie pre žiakov so špecifickými poruchami učenia,
  • súťaže o zaujímavé ceny,
  • prístup do fóra – možnosť diskusie s kolegami-pedagógmi.

Klučové slová

Odporúčané články

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte