Kvalitnejšie stredné školstvo či prepojenie škôl a praxou by pomohlo pri nesúladoch na trhu práce, vyplýva z analýzy

Vyplýva to zo Správy o produktivite a konkurencieschopnosti Slovenska 2019, ktorú vypracoval Inštitút pre stratégie a analýzu (ISA), analytická jednotka na Úrade vlády SR. 

Analytici ISA vysvetľujú, že v prípade nedostatku pracovných miest môže mať osoba s vyššou kvalifikáciou na výber buď nezamestnanosť, alebo prácu s nižšou odbornosťou. Podľa údajov Eurostatu z roku 2018 je odborový nesúlad na Slovensku nielen vyšší v porovnaní s krajinami Visegrádskej štvorky, ale aj v porovnaní s priemerom krajín Európskej únie (EÚ). Analytici zároveň poznamenali, že odborový nesúlad, keď človek pracuje v inom než vyštudovanom odbore, nemusí byť problém. Negatívny dopad na mzdu by mal byť minimálny, ak si osoba nájde zamestnanie v odbore, v ktorom môže využiť rovnaké zručnosti, a teda ku kvalifikačnému nesúladu nedôjde.
Podľa analytikov ISA patrí Slovensko ku krajinám EÚ únie s najväčším pomerom žiakov na stredných odborných školách oproti iným školám. Poukázali na analýzu Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) z roku 2017, podľa ktorej 34,5 percenta stredoškolských absolventov pracovalo mimo svojho odboru štúdia. Zlepšeniu by mohlo dopomôcť napríklad aj lepšie prepojenie odborov stredných škôl s pracovným trhom. IVP v roku 2016 uviedlo, že krajiny s fungujúcim duálnym systémom, akými sú napríklad Rakúsko a Nemecko, alebo so systémom predvídavosti potrieb pracovného trhu, napríklad severské krajiny, mávajú najnižšiu mieru odborového nesúladu. „Rovnako dôležitý je nedostatok profesijne orientovaných vysokoškolských odborov,“ konštatovali analytici z ISA. Ako ďalej vysvetlili, tieto programy by mohli poslúžiť ako nadstavba pre stredné odborné školy. Spolupráca s priemyslom pri tvorbe programov by mohlo priniesť zníženie nedostatku zručnej pracovnej sily.
Analytici ISA uviedli, že problémové môže byť skôr prepojenie kvalifikačného a odborového nesúladu. Vo svojej analýze uviedli, že odborníci odhadovali výpadok v produktivite na Slovensku v dôsledku splynutiu odborového nesúladu a prekvalifikovanosti v hodnote 0,37 percenta HDP. K najviac problematickým odborom na Slovensku patrí napríklad učiteľstvo, humanitné vedy, poľnohospodárstvo a veterinárstvo. Analýza IVP z roku 2016 poukazovala, že absolventi týchto odborov okrem učiteľstva majú vyššiu mieru prenositeľných zručností a tak sa vedia uplatniť aj mimo odboru na rovnakej kvalifikačnej úrovni. V učiteľstve je najväčší pomer splynutia odborového a kvalifikačného nesúladu. Ako vysvetlili analytici z IVP pre slabú atraktivitu učiteľského povolania, absolventi daného odboru uprednostňujú iné zamestnanie.