Musíme sa zaoberať výsledkami PISA, sú potrebné zmeny

To je štatisticky relatívne malo významné. Napriek tomu je to však pokles, pričom pokles bol aj v predchádzajúcom meraní. Musíme sa zhoršujúcimi sa výsledkami vážne zaoberať a sú potrebné zmeny. Na dnešnej tlačovej besede po zverejnení výsledkov medzinárodnej štúdie PISA to povedal minister školstva Peter Plavčan. Zároveň zdôraznil, že sa už začala reforma v rámci Národného programu výchovy a vzdelávania, ktorej cieľom by mala byť aj transformácia cieľov vzdelávania. 
Plavčan pripomína, že pokles vo výsledkoch nenastal iba u nás, ale aj pri ostatných štátoch OECD. Pripomenul tiež, že objavujú sa zlé výsledky u detí, ktoré sú v poslednom roku povinného vzdelávania, a ktoré trávia jeden rok na strednej škole. Z tohto pohľadu sa Plavčanovi zdá rozumný návrh reformného cieľa, ktorý má zaviesť 12-ročné povinné vzdelávanie. Tieto deti totiž už budú na strednej škole dva roky a budú mať väčšiu motiváciu získať výučný list v dvojročných študijných odboroch pre lepšie uplatnenie na trhu práce. 
Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania Romana Kanovská uviedla, že alarmujúcim javom je veľké zastúpenie žiakov v takzvanej rizikovej skupine. V prírodovednej aj čitateľskej gramotnosti sa do tejto skupiny dostalo 30 percent slovenských žiakov, ktorí nedosiahli ani základnú úroveň gramotnosti. Tieto zručnosti sú pritom podmienkou ďalšieho vzdelávania a napredovania žiakov. Druhý alarmujúci trend je pokles podielu žiakov v top skupinách žiakov s najvyšším výkonom. Najvýraznejší podiel poklesu žiakov v top skupinách je v prírodovednej gramotnosti najmä v osemročných gymnáziách. V matematickej gramotnosti je to najmä v štvorročných gymnáziách. Kanovská uviedla, že máme zastúpenie žiakov v najsilnejších skupinách pri štvorročných a osemročných gymnáziách takmer identické. Nemáme teda už tak ako predtým tých najšikovnejších žiakov v osemročných gymnáziách. 
Plavčan uviedol, že naozaj máme veľký počet detí v osemročných gymnáziách, bilingválnych gymnáziách a štvorročných gymnáziách. Pôvodne boli štvorročné a osemročné gymnáziá podľa neho zriadené preto, aby sa nadané deti dostali do prostredia, ktoré ich viac stimuluje a motivuje. Po rokoch sa však podľa neho stalo to, že už tam nechodili len tie najlepšie deti, a to nie je správne. Výsledky PISA podľa neho poukazujú na to, že ak treba udržať osemročné gymnáziá s motivujúcim prostredím, treba pracovať s počtami detí, ktoré sú v osemročných gymnáziách. Predpokladá, že tých detí by po reformách malo byť podstatne menej ako dnes. 
Kanovská dodala, že na výsledky môže mať dopad aj motivácia žiakov sa vzdelávať a učiť. Štúdia PISA žiakov necháva odpovedať aj na otázky, aký majú záujem o prírodné vedy. Výsledky ukázali, že súčasní žiaci si oproti roku 2006 viac uvedomujú, že prírodné vedy budú potrebovať pre dobrú prácu. Žiaci, ktorí si to uvedomujú, však nemajú hneď lepšie výsledky. Zdôraznila pritom, že výsledky ovplyvňuje vnútorná motivácia. U študentov pritom vnímajú pokles motivácie zaoberať sa nad rámec školského kurikula o prírodné vedy. 
Výsledky slovenských 15-ročných žiakov sú podľa medzinárodnej štúdie PISA 2015 pod priemerom krajín OECD. Podobne ako v predchádzajúcom cykle v roku 2012 sú pritom v porovnaní s priemerom OECD nižšie vo všetkých troch oblastiach – matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Vo všetkých troch oblastiach tiež existuje trend znižovania výkonov našich žiakov. V prírodovednej gramotnosti sme medzi krajinami OECD boli krajinou s piatym najhorším výsledkom, v matematickej gramotnosti sme siedmou najhoršou krajinou a v čitateľskej gramotnosti sme krajinou s tretím najhorším výsledkom.

Zdroj:Spravodajstvo SITA