Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti

16.08.2010
Vzdelávanie a výchova

Plánovanie výchovno-vzdelávacej činnosti patrilo v praxi materských škôl vždy k významným činnostiam priamo aj nepriamo ovplyvňujúcim kvalitu výchovy a vzdelávania detí predškolského veku.

V súvislosti s prijatím zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 462/2008 Z. z. a zákona č. 37/2008 Z. z. (ďalej len školský zákon) treba podotknúť, že plán výchovno-vzdelávacej činnosti patrí k pedagogickej dokumentácii
(§ 11 ods. 3 písm. v) školského zákona), ktorá sa musí viesť v každej materskej škole zaradenej v sieti škôl a školských zariadení, bez ohľadu na jej zriaďovateľa. Je dokumentáciou, ktorú v závislosti od predmetu inšpekčnej činnosti pri výkone školskej inšpekcie kontroluje aj Štátna školská inšpekcia.

Plánovanie dáva obraz o tom, či je výchovno-vzdelávacia činnosť v konkrétnej triede materskej školy:
• plánovitá,
• systematická a cieľavedomá,
• rešpektujúca vekové zvláštnosti a individuálne osobitosti detí, čiže či rešpektuje rozvojové možnosti a schopnosti detí konkrétnej triedy.

V praxi sa dosť často stretávame aj s tým, že táto dokumentácia je pomenovaná ako plán činnosti alebo časovo-tematický plán. Ani jedno z týchto pomenovaní nie je správne.

Plán výchovno-vzdelávacej činnosti bude spracovaný kvalitne len vtedy, ak pri jeho spracúvaní budeme dodržiavať všeobecné zásady plánovania, a to predovšetkým zásadu:
• cieľavedomosti — učiteľka ešte predtým, ako začne priamo s deťmi pracovať, má vedieť, čo má (učebné osnovy), čo môže (rešpektovanie vekových zvláštností a individuálnych osobitostí detí, t. j. rozvojových možností a schopností detí), čím chce (stratégie výchovno-vzdelávacej činnosti) a prečo to má dieťa naučiť (aby sa dieťa rozvíjalo v určitej oblasti),
• systematickosti — vychádza z dôkladného poznania predpokladov dieťaťa (aby sa deti neučili to, čo už vedia, poznajú), z dôslednej pedagogickej analýzy každého dieťaťa,
• primeranosti — stanovené výchovno-vzdelávacie ciele a aktivity nesmú deti preťažovať, ale nesmú byť ani nepodnetné a nerozvíjajúce, t. j. nesmú sa plánovať činnosti, ktoré vedú len k mechanickému učeniu sa,
• názornosti — každé dieťa si veci ľahšie zapamätá, porozumie im, vie ich analyzovať, aplikovať a využiť v rozmanitých hrových činnostiach, je schopné tvoriť nové veci a zaujíma hodnotiace postoje vtedy, ak ich môže vnímať v reálnom živote, ak ich precíti, pokiaľ možno, všetkými zmyslami — ak ich vidí, počuje o nich, môže ich ohmatať, ovoňať, príp. aj ochutnať,
• postupnosti — začíname jednoduchými a postupne prechádzame k náročnejším činnostiam, cieľom, úlohám.

Základom spracovania plánov výchovno-vzdelávacej činnosti, ktoré sú kvalitné a uľahčujú učiteľke výchovno-vzdelávaciu činnosť, je dôkladné poznanie Štátneho vzdelávacieho programu ISCED 0, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre kvalitné spracovanie učebných osnov školského vzdelávacieho programu.

Dôležitým predpokladom spracúvania kvalitného plánu výchovno-vzdelávacej činnosti je, že učiteľky v každej triede budú hľadať a nachádzať jeho najoptimálnejšiu podobu, ktorá bude autentická, osobitá a akceptujúca ich štýl učenia, prispôsobená podmienkam ich triedy.

Používanie „nalinajkovaných“ a „nastĺpcovaných“ plánov výchovno-vzdelávacej činnosti, ktoré vopred vytvoril niekto iný, je pre učiteľky veľmi obmedzujúce.

Vybrané z publikácíe Dieťa a jeho svet.

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte