Škôlky sa majú viac priblížiť ku školám

16.02.2014
Vzdelávanie a výchova

Materské školy by sa mali viac podobať na predstupeň školy. Deti by pred nástupom do základnej školy mali vedieť rozoznávať písmená tlačenej abecedy, napísať tlačenými písmenami svoje krstné meno, rozčleniť slovo na slabiky, mali by vedieť pracovať s číslami do desať, mať základy z prírodovedy, ale aj z technického majstrovania. Učiteľky by ich mali viesť napríklad aj k používaniu vodováhy či olovnice.

Aj takéto úpravy navrhoval Štátny pedagogický ústav v pripravovanom novom vzdelávacom programe pre materské školy. Materské školy ho dostali na pripomienkovanie ešte vlani, jeho konečná verzia sa zatiaľ pripravuje. 
 
Riaditeľky materských škôl majú na navrhované zmeny rôzne názory. Viaceré ich vítajú ako posun k lepšiemu a prehľadnejšiemu systému, niektoré však upozorňujú, že pre škôlkarov bude nový program náročný. Posilňuje sa totiž vzdelávanie detí, mnohé však majú problém hlavne so správaním a fungovaním v kolektíve. 
 
„Je to zásadný dokument, ktorý je stavaný nad kompetencie detí v predškolskom veku,“ hovorí Lenka Adzimová, riaditeľka jednej z materských škôl v Košiciach. Upozorňuje, že škôlkari pred nástupom do školy by podľa navrhovaného programu mali poznať napríklad maľovanú abecedu, v škôlke by sa mali učiť skrutkovanie, odťahovanie a priťahovanie matíc kľúčom, použitie vodováhy, olovnice a podobne. Škôlkari by sa tak podľa nej mali učiť to, čo sa učia už školáci. „Dieťa by sa však malo v materskej škole v prvom rade prostredníctvom hry učiť v kolektíve komunikácii, spolupráci a riešeniu problémov, malo by spoznávať svoje schopnosti a rozvíjať vlastnú individualitu. Deti sú vo všeobecnosti preťažované,“ zdôrazňuje. 

Podobne to vidí aj Iveta Alfonzová zo súkromnej materskej školy v Senci. „Myslím si, že deti sú v materských školách preťažované a školský systém nás núti klásť na ne vysoké nároky. Čo sa týka písmen, číslic, v mnohom máme pocit, že začíname suplovať prvú triedu základnej školy a deti začíname oberať o šťastné a bezstarostné detstvo, keď by sa mali hraťa hrou sa aj učiť,“ hovorí Alfonzová. Nahrádzanie školy môže podľa nej skrývať zároveň ďalšie úskalie. Ak sa deti v tomto veku niečo naučia nesprávne, napríklad pri písaní, prváckym učiteľkám základných škôl to môže ešte viac skomplikovať ich prácu. Podobne, ak sa viac naučia ešte pred nástupom do školy, v prvej triede základnej školy sa budú možno nudiť. 

Posilnením vzdelávania detí v predškolskom veku v situácii, keď materská škola nie je povinná a dostupná pre všetky deti, sa zároveň môžu prehĺbiť rozdiely v úspešnosti detí v školách. Deti, ktoré do materskej školy nechodili a rodičia sa ich predškolskej príprave nevenovali, môžu oproti ostatným výrazne zaostávať. 

Podľa riaditeľky materskej školy v Rakovej sa však od detí v predškolskom veku nebude vyžadovať, aby poznali abecedu a učili sa písať, ale aby vedeli rozoznávať písmená. „To sa v podstate predškoláci učia aj teraz,“ hovorí Adriana Makuchová. Učiteľky materských škôl sa podľa nej aj doteraz snažili rozvíjať rôzne zručnosti budúcich školákov a pripravovať ich na školu. Nový vzdelávací program by mal byť pre ne skôr lepšou pomôckou, ako si prácu s deťmi naplánovať. Aj preto navrhnutý program považuje jednoznačne za posun k lepšiemu. „Konečne sa to zmení. Doteraz v tom bol veľký chaos, teraz to bude aj pre plánovanie v materských školách prínosnejšie,“ dodáva Makuchová. V tom sa zhodujú viaceré oslovené riaditeľky materských škôl, aj keď upozorňujú, že im trvalo nejaký čas, kým si zvykli na zmenu, ktorá prišla pred piatimi rokmi, a teraz má prísť ďalšia, ktorá sa zas čiastočne vracia k tomu, čo bolo predtým. So zručnosťami svojich malých zverencov majú učiteľky materských škôl rôzne skúsenosti. Aj tým, že mnohé deti už od malička vyrastajú s informačnými technológiami, rozoznávanie písmen je pre ne hračka. Riaditeľka materskej školy v Žiline hovorí, že drvivá väčšina ich detí už pozná všetky tlačené písmená. „S písmenami sa stretávajú na klávesnici počítačov a nemajú problém napísať tlačenými písmenami svoje meno,“ poznamenáva Jana Krajčušková. Prípadné používanie skrutkovača, vodováhy či olovnice by podľa nej malo byť na zvážení učiteliek. „Deti majú rady pokusy, ale je na pedagogickom majstrovstve učiteľky, aby vycítila, ktoré deti majú k čomu blízko, čo zvládnu a akým spôsobom je dobré ich záujem rozvíjať. Každé dieťa je individualita,“ vraví riaditeľka žilinskej škôlky. 

Väčšie problémy však deti podľa nej majú so správnou výslovnosťou, komunikáciou a vôbec s fungovaním v kolektíve. Tie, ktoré si na materskú školu a kolektív len zvykajú, sa často cítia stratené, bezradné, najmä ak predtým za ne všetko robili rodičia. „Deťom často chýba empatia, návyk pozdraviť sa, poďakovať sa, ale aj schopnosť pomôcť druhému či podeliť sa. Deti sú rozumné, majú veľa informácií, ale majú problém komunikovať s inými,“ myslí si Krajčušková. Aj podľa nej by sa preto v predškolskej výchove mala viac posilniť skôr „sociálna a emocionálna stránka. V škole na to už nebude taký priestor, škola je viac postavená na získavaní vedomostí“, uzatvára. 
 
Nová podoba vzdelávacieho programu sa po pripomienkovom konaní vyhodnocuje. Ministerstvo školstva sa k nemu zatiaľ nevyjadruje. „V súčasnosti sa uskutočňuje vyhodnocovanie pripomienok a ich zapracúvanie. Štátny pedagogický ústav ho doposiaľ nepredložil ministerstvu na schválenie,“ uviedol hovorca rezortu Michal Kaliňák na otázku, aké hlavné zmeny mal nový program priniesť a odkedy by mal platiť.
 
Zdroj: PRAVDA

Kľúčové slová

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte