Školy nemajú peniaze na psychológov

Podplatené pozície

Gabriela Herényiová z filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, ktorá sa zameriava na školskú psychológiu, potvrdzuje, že základný problém sú financie. „Riaditelia sa boja zamestnať školského psychológa, aby neprišli aj o tak málo peňazí, ktoré majú. Musia sa vyčleniť na túto činnosť samostatné peniaze,“ myslí si Herényiová, podľa ktorej je práve funkcia školského psychológa v súčasnosti nezastupiteľná.
Vysvetľuje, že na rozdiel od detských psychológov z centier pedagogicko–psychologického poradenstva a prevencie, ktorí sú vyťažení a majú na starosti viac škôl, má školský psychológ podrobný prehľad o dianí na „svojej“ škole. „Úlohou školského psychológa nie je iba riešenie problémov, dôležitá je preventívna činnosť. Keď je na škole, drží v určitých hraniciach tak pedagógov, vedenie školy, rodičov, ako aj žiakov. On by mal udržiavať správnu zdravú atmosféru,“ uviedla Herényiová, podľa ktorej na v západných krajinách funkcia školského psychológa bežná a má ho každá škola.
Duševné zdravie je podľa prezidentky Slovenskej komory psychológov Evy Klimovej dlhodobo podceňované. „Vo všeobecnosti je veľmi málo psychologických miest na Slovensku. Ročne končí 400 až 500 psychológov na Slovensku, približne 60 sa ich dostáva do zdravotníctva,“ vyratúva Klimová, podľa ktorej bude podobný stav aj v rámci školstva. „Súvisí to aj s tým, že tieto pracovné pozície sú podplatené. Práca školského psychológa by mala byť najmä o prevencii. Celkovo, celý systém je momentálne zle nastavený a my pracujeme na tom, aby sa zrealizovala jeho reforma,“ doplnila Eva Klimová.