6. ročník • TVAROSLOVIE • SPOJKY, ČASTICE, CITOSLOVCIA

Cestu do tábora – k Vlkovi – mu pretínalo pohrebisko. Ale čo ho po tom? On nepatrí k Havraniemu klanu. No predsa – nemôže riskovať vstup na pohrebisko cudzieho klanu bez toho, aby nenahneval jeho predkov...
Hmla prenikala medzi mohyly, kde sa bledé strašidelné kostry bolehlavu týčili nad jeho hlavou a fi alové stonky zomierajúcej vŕbovky sa pomaly spúšťali dolu, naháňajúc hrôzu. Všade dookola stáli tmavé stromy a načúvali: stromy, ktoré zostávali zelené po celú zimu a nikdy nespali. Na konároch toho najvyššieho tisu sedeli tri havrany a pozorovali ho. Ktovie, ktorý z nich je strážca klanu.
Odrazu sa mu za chrbtom ozval štekot psov.
Bol v pasci. Šikovný Fin-Kedinn – najprv naširoko rozhodil svoju sieť, a potom ju začal sťahovať okolo koristi.
Torak nemal kam uniknúť. Rieka bola príliš prudká, aby ju mohol preplávať, a keby vyliezol na strom, havrany by lovcom prezradili, kde sa nachádza a oni by ho zostrelili ako veveričku. Keby sa skryl do húštiny, psy by ho odtiaľ vytiahli ako lasicu.
Otočil sa a čakal svojich prenasledovateľov. Nemal sa čím brániť, nemal dokonca ani kameň v ruke.
Ustupoval dozadu – priamo k najväčšej mohyle. Potlačoval výkrik. Bol uväznený medzi živými a mŕtvymi.
Zozadu ho niečo schmatlo a vtiahlo do tmy.