9. ročník • Vybrané slová

Športpark JAMA „kvitne“ do krásy. Otvoria ho v septembri

Autobusom sa šíril krik a hurónsky smiech. V jeho zadnej časti sedel Kamil so svojím kamarátom Dušanom. Dušan nebol anjelik/anielik, ale oproti Kamilovi to bol dobrý človek. Kamil bol známy svojou neúctou k druhým ľuďom. Často si z nich uťahoval. Rozprával Dušanovi všakovaké vtipy a príhody, pričom vulgarizmami nešetril. Nevadilo mu, že autobus bol plný ľudí. Myslel si, že je hrdina. „No nie je to vtipné?“ kričal s vycerenými zubami. Dušan sa červenal. Bolo jasné, že sa za kamaráta hanbí/hambí. „Ako tu smrdí,“ hovoril tlmene Kamil, s rukou posmešne prikrívajúcou/prikrývajúcou si nos a ústa. Vedľa nich stála stará pani, opierajúca sa o paličku. Dušan by sa jej aj opýtal, či si nechce sadnúť, no bál sa, ako by zareagoval Kamil. Ten sa iba víťazoslávne škeril, že on má svoje miesto a pani nie. Zábava postupne upadala a Kamil sa začal nudiť. Rozmýšľal, čo nekalého by mohol vykonať. Vytiahol z vrecka v teplákoch škatuľku cigariet. „Neblázni,“ pozrel naňho Dušan s vypleštenými očami. „Bojko,“ vyprskol Kamil. Vybral cigaretu a vsunul si ju do úst. Škrtol zápalkou, priložil ju k cigarete – a následne si slastne potiahol. Pre ľudí naokolo to bola posledná kvapka. Dušan sa snažil nenápadne vtlačiť do sedadla, aby ho nebolo vidieť. „Buď taký dobrý a zahas tú cigaretu alebo si vystúp,“ prihovoril sa mu miernym tónom pán, ktorý stál najbližšie. Kamil si znova potiahol a dym provokačne vyfúkol pánovým smerom. „Už mám toho dosť. Keď sa nevieš správať, tam sú dvere,“ ukázal pán prstom k najbližším dverám. „Ja budem fajčiť, kde ja chcem. A kúpil som si lístok, tak ma nevyhadzuj,“ zasypel/zasipel na pána. Autobus zastavil na zastávke. Dvere sa otvorili. Dušan mal toho dosť. Bez slova sa postavil a zamieril k dverám. „Hej, čo si myslíš, že robíš?“ zakričal na neho Kamil. Dušan sa neobzeral. Kráčal ďalej. Dvere sa zatvorili a autobus sa dal do pohybu.

(Zdroj: http://www.mamtalent.sk/kratke-poviedky.phtml?program=1&ma__0__id_b=17006, upravené)