Absurdné štatistiky ministerstva školstva

Diskusia o kvalite a význame vysokého školstva na Slovensku takmer neexistuje. A pritom budúcnosť každej spoločnosti bude do veľkej miery závisieť od spôsobu výučby, kvality škôl a jej učiteľov.
  
Na oboch stranách Atlantiku už roky prebieha búrlivá debata, či ideálny absolvent má mať čisto technické či odborné vzdelanie, alebo okrem určitej špecializácie má získať aj širší kultúrny a intelektuálny rozhľad. Jedni argumentujú, že vývoj napreduje tak rýchlo, že iba špecializácia od prvého dňa štúdia je správnym receptom. Len úzko zameraní technici, inžinieri a vedci sú vraj jediná nádej, ako konkurovať Japoncom, Indom a Číňanom.
  
Iní tvrdia, že na vývoj vo vede a v technológii či na obrovské kultúrnospoločenské otrasy dokážu najlepšie reagovať tí, čo vedia nové premeny zhodnotiť a navrhnú inovatívne riešenia. V tomto storočí sa podľa nich nepresadia tí, čo mechanicky absorbujú informácie a znalosti, ale tí, čo dokážu kriticky zhodnotiť a riešiť problémy a zmeny, o ktorých dnes ani netušíme.

  
Európske vysoké školstvo sa tradične sústreďuje na úzku špecializáciu v jednotlivých odboroch a niektoré školy sú v tomto smere svetovou špičkou. Zanedbávajú sa však iné dôležité zručnosti potrebné na samostatné analytické myslenie.
  
Naopak, bakalárske štúdium na malých Liberal arts colleges v USA a postupne aj v Európe kladie dôraz na široký rozhľad, kritické myslenie, písomný a orálny prejav a až takto vyzbrojený študent je pripravený na špecializáciu. Práve takéto flexibilné a syntetické myslenia sú prednosti, ktoré veľké firmy a inštitúcie po celom svete vnímajú ako základný predpoklad pre budúcich lídrov. Na Slovensku od roku 1989 dodnes neprebehla zásadná celospoločenská diskusia o vzdelávaní. Hlavným pertraktovaným problémom štátnych vysokých škôl a SAV je ich finančná podvýživa a autonómia, a nie čo a ako sa má vyučovať alebo akých absolventov Slovensko potrebuje. A hoci sme prijali Bolonský dohovor o rozdelení štúdia na bakalárske a magisterské, dôvod a zmysel tohto rozdelenia vedenie škôl či politikov dodnes príliš netrápi.

  
A tak aj teraz namiesto dialógu o kvalite vzdelávania ministerstvo školstva uverejnilo bizarnú štatistiku o tom, ktorá škola má problém s uplatnením svojich absolventov. Štátni úradníci mechanicky spracovali dáta a oznámili nám, akú potenciálnu nezamestnanosť môžu občania očakávať po absolvovaní vysokých škôl. Ako postupovali? Vybrali si dátum 30. september 2009, zistili, koľko absolventov bolo v ten deň prihlásených na úrade práce a porovnali to s počtom absolventov z predchádzajúcich dvoch rokov.
  
Vďaka tejto štatistike sa škola, ktorú vediem, umiestnila s 11,1 percenta „nezamestnaných absolventov“ na chvoste tabuľky. V našom prípade je ozaj ľahké vysvetliť, prečo je tabuľka nezmyselná a zavádzajúca. BISLA vznikla v roku 2006 a k 30. septembru 2009 mala prvých deväť absolventov. Keďže sme s nimi v kontakte, ľahko sme si overili, ako to bolo s ich „nezamestnanosťou“ dva mesiace po promócii. Všetci sa dostali na magisterské štúdium, len jedna študentka sa rozhodla pre externé štúdium, a tak počas leta sa musela prihlásiť na úrade práce. No a jedna študentka z deviatich je predsa 11,1 percenta! Keďže ide o deväť študentov a ak by aj táto študentka pokračovala v dennom štúdiu, ocitli by sme sa s nula percentami na čele, čo by bolo rovnako zavádzajúce. Faktom zostáva, že táto štatistika znevážila našu školu v očiach verejnosti. Verím však, že všetko zlé je na niečo dobré a možno táto medvedia služba ministerstva školstva naštartuje zmysluplnú diskusiu o kvalite a smerovaní nášho vysokého školstva, ale aj o tom, aké sú objektívne, spravodlivé a profesionálne kritériá jeho hodnotenia.

Zdroj: SITA (SME)

Štítky: ministerstvo školstva