Ak sú z detí väzni, nemôžu vytvoriť slobodnú spoločnosť

"Utekal som už zo škôlky. Radšej som prežil deň v poli. Tak, aby to nevedela mama. Dodnes si pamätám, že som bral nohy na plecia, keď učiteľka zavelila: A spať!" spomína známy propagátor biopotravín Ján Šlinský. Na poli aj ostal. Ako plynul čas, vyvinul špeciálny systém obrábania pôdy. Jeho agrokruhy pri Turni dnes dávajú dokopy komunitu ľudí, ktorá dbá o zeleninu bez chémie.

"Malé deti sú neuveriteľní výmyselníci. Ja som do útekov zatiahol aj sestru, ktorá mi vždy na záchode nepozorovane schovala bundu a topánky. Vypýtal som sa, učiteľka prirodzene strážila pred dverami, ja som sa obul, obliekol a šup. Taká je detská sloboda. Samozrejme, uvedomoval som si, že so slobodou príde zodpovednosť a doma bude krik."

Všetky deti majú ohromné nadanie a my ním nemilosrdne mrháme. Za toto konštatovanie si Kenneth Robinson, medzinárodný radca v otázkach vzdelávania, na prednáškach neraz vyslúži potlesk.

Jeho reč o vzťahu vzdelávacieho systému ku kreativite bola nedávno najsledovanejšou v rámci konferencie TED. Slová o tom, že tvorivosť je vo vzdelávaní rovnako dôležitá ako gramotnosť a mali by sme k nej pristupovať s plnou vážnosťou, si vypočulo takmer 20 miliónov ľudí.

"Deti sa neboja urobiť chybu. Samozrejme, nechcem tým povedať, že robiť chyby a byť kreatívnym je to isté. Ale viem, že pokiaľ nie ste pripravení robiť chyby, nemôžete prísť s ničím originálnym. Pritom v školstve je chyba to najhoršie, čo môžete urobiť. Chyby sú stigmatizované." Výsledkom potom podľa Robinsona je, že deti zbavujeme kreatívnych schopností.
  
Hoci sa tvorivosť a voľnosť zvykne spájať najmä s alternatívnymi prúdmi pedagogiky, pátrať v ich pojmosloví začínajú aj bežní učitelia. To, prečo sa napríklad téma slobody vo vzdelávaní nastoľuje častejšie, vníma Radoslav Tóth zo Slobody učenia z dvoch pohľadov. Jedným je zrelosť alternatívnych škôl, druhým internet.
"Mnohé dnes uplatňované alternatívne školy a spôsoby vzdelávania vznikali pred desiatkami rokov, a tak ich absolventi majú možnosť hodnotiť svoje vzdelanie a šíriť ho medzi ľuďmi. Ako výborný nástroj sa ukázal internet," približuje. "Alternatívne" informácie začali ľudí postupne inšpirovať. A podľa Tótha sa na školy zároveň začali dívať o trošku kritickejším okom.

Pedagogička Xénia Činčurová si myslí, že téma slobody sa objavuje i preto, že sa jej priestor zužuje. Dnes majú napríklad školy možnosť disponibilných hodín, môžu rozmiestňovať učivo v ročníkoch.

Avšak nový návrh, ktorý prichádza od štátnych úradníkov, predpisuje, čo presne sa má kedy učiť, obmedzenie bude aj v počte voliteľných hodín. "Sloboda je pritom podmienkou tvorivosti učiteľov i žiakov, ktorá nám tak chýba,“ hovorí učiteľka.

"Z mnohých úvah, myšlienok a skúseností sa rozhodnem pre jednu - sloboda vo vzdelávaní je predovšetkým pokoj. Je to pokojná sila, ktorá inšpiruje všetkých zúčastnených," ozrejmuje svoj pohľad pedagogička a terapeutka Yvetta Ellerová. Pred časom sa jej 16-ročný chlapec zdôveril s ponižovaním v škole. Silne zapôsobila známa scéna zo školských lavíc, kedy učiteľ pri skúšaní hodnotí výsledok práce. Nebral však ohľad na vynaložené úsilie dieťaťa, jeho psychický stav či súvislosti v individuálnom živote.
"Skrátka pred ostatnými vyriekol rozsudok: ´Toto je zle, nevieš to tak, ako to ja požadujem, urob so sebou niečo´. A chlapec opisoval, ako sa v jeho tele rozliala úzkosť, strach, pocit poníženia a každou ďalšou hodinou ho zviera viac. Nevie, čo má so sebou urobiť," opisuje študentovo rozpoloženie terapeutka. Táto životná kvalita sa následne začala pretavovať do negatívnych emócií voči učiteľom i sebe. Lenže chlapec po čase zistil, že i učitelia sú úzkostliví a v istom zmysle zúfalí.

"Škola nebude nikdy slobodným priestorom, pokiaľ v nej nebudú osobnosti emočne, eticky, mentálne a duchovne vyspelé a kompetentné natoľko, že bude pre ne potešením a prirodzenou potrebou žiť a rozvíjať sa pre všetkých žiakov," komentuje Ellerová.
  
Dieťa nemôže byť väzňom

Riaditeľ Centra environmnentálnej a etickej výchovy Živica Juraj Hipš pripomína, že sloboda, nech sa týka ktorejkoľvek oblasti, sa musí spájať so zodpovednosťou, inak sa z nej stáva nebezpečná záležitosť. "Dvojnásobne to platí vo vzdelávaní."

Centrum zriaďuje komunitnú školu v prostredí zaježovských lazov. Deti navštevujú jednotriedku, v ich výchove sa akcentuje napríklad na vzťah k prírode a vedú ich k ekologickému mysleniu. Aktívne sa do vyučovania zapájajú i rodičia. Hipš spája slobodu vo vzdelávaní aj s ich zodpovednosťou. Rodičia preto podľa neho majú mať možnosť vybrať si takú školu, ktorá ich nadchla. "Ak takú školu nenájdu, musia mať slobodu si ju založiť a viesť," tvrdí.
  
Sloboda v práci začína byť trend. Môže byť darom aj bremenom

Ak totiž podľa jeho slov ide ráno dieťa do školy ako do väzenia, tak niečo nie je v poriadku. "Väzni nemôžu vytvárať slobodnú spoločnosť. Školstvo, ktoré vychováva nemysliace a neslobodné bytosti, vyhovuje možno vrchnosti. Slobodní rodičia musia byť ale natoľko zodpovední, že takéto vzdelávanie odmietnu."

Sme zrelí?

To, že sa zo slobody vo vzdelávaní stáva diskutovaná téma, si všíma aj Miron Zelina, expert pedagogiky a psychológie. "Moderné trendy hovoria o zvýšení slobody učiteľa najmä vo voľbe metód výučby, tvorenia vzťahov, obsahu. To rešpektuje sčasti rozdelenie vzdelávacích programov na štátny a školský program," komentuje.

Podľa neho však aktuálne nie sme na veľkú voľnosť, napríklad v zmysle negácie učebných osnov, zrelí. "V terajšom usporiadaní je časť záväzná a časť voľná v obsahu výučby, ešte väčšia sloboda je v metódach, ako dosiahnuť výsledky. Žiaľ, sú ľudia, ktorí sa slobody boja, potrebujú návody, predpisy," tvrdí Zelina. Na druhej strane však stoja učitelia, ktorí si slobodu osvojilli. "Ale ju aj zneužívajú."

Kompromis sa podľa neho nachádza vo vytvorení priestoru pre tvorivosť.
Zodpovednosť potom leží na pleciach riaditeľa, no i kultúry školy a na otvorenom dialógu o prípadných vzťahových problémoch učiteľa a žiaka.
  
Slobody niet, lebo niet úcty

Podľa Ellerovej dnes školy slobodné nie sú. "A pridala by som rad výkričníkov ako veľké varovanie." Prečo je to tak? Pretože podľa nej chýba úcta. "Vzájomná, obyčajná ľudská. Aj pôvodný význam slova scholé znamená miesto odpočinku, vzájomnej konverzácie a to vo vzájomnej úcte."
  
Univerzita ako komunita: Študent má tvoriť, nie bažiť po titule

"Pravidlá vzdelávania sú dnes presne stanovené viac-menej jednotné pre každého človeka bez ohľadu na individualitu. Toto nás núti veriť systému vymyslenému pred 200 rokmi a zabraňuje akémukoľvek experimentovaniu, inovácii a tým aj zmenám v spôsobe vzdelávania," myslí si Tóth. Školy podľa neho zväzuje najmä povinnosť, no i obmedzený čas. "Obmedzený na to, aby deti zistili, čo ich baví a čo chcú robiť."

Ako teda na začiatok dostať do škôl viac tvorby a voľnosti? Niekedy vraj stačí popremýšľať nad tým, aby tí, ktorí potrebujú presné pokyny, ich aj dostali. A tým, ktorí sú tvoriví a ochotní niesť vlastnú zodpovednosť, pokyny nikto nevnucoval. "Každý, kto je neslobodný vo svojej činnosti, je potom nútený predstierať a popierať sám seba. Stráca nadšenie, ideály, citlivosť voči okoliu," uzatvára Činčurová.

Zdroj: Aktualne.sk