Ako komunikovať s rodičmi – ciele rozhovoru

V rámci jedného stretnutia si môžeme určiť viac cieľov, podľa ktorých potom riadime náš rozhovor:

• Základným cieľom je, že chceme poskytnúť rodičovi informácie o dieťati. Premyslíme si postupnosť a         kombináciu pozitívnych a negatívnych informácií. Prevládať by mali pozitívne informácie, ktoré zaradíme na začiatok i koniec rozhovoru, ale i v priebehu rozhovoru doplníme negatívne informácie pozitívnou správou, povzbudením. Pomôže nám, ak si pozitívne stránky dieťaťa aj jeho nedostatky dopredu napíšeme.
   
• Druhým cieľom je, že chceme rodiča inštruovať, čo a ako ma doma s dieťaťom robiť. Tu je dôležité si uvedomiť, že rodič nie je odborník. Uvedomiť si, čo môžeme od neho očakávať a žiadať s ohľadom na jeho schopnosti, pracovnú zaneprázdnenosť a spôsob života. Naše inštrukcie prispôsobíme typu a úrovni rodiča, s ktorým hovoríme.
   
• Tretím cieľom je, že chceme rodiča motivovať k spolupráci a povzbudiť. Snažíme sa ho presvedčiť o význame spolupráce, pripraviť ho na to, že ide o dlhodobý problém, pri ktorom sa dopracujeme k úspechom len malými krôčikmi, povzbudiť ho, aby sa nevzdával, aj keď úspechy nie sú hneď viditeľné.
   
• Štvrtým cieľom môže byť snaha zmeniť nevhodne postoje rodiča k dieťaťu, k učeniu alebo k škole ako takej. Musíme byť pripravení, že postoje ľudí sa menia veľmi ťažko a pomaly, vyžaduje si to od nás trpezlivosť a vytrvalosť.
   
• Piatym cieľom môže byť získanie spätnej väzby. Ako rodič vníma našu prácu s dieťaťom? Aké výsledky vidí? Ako porozumel nášmu rozhovoru, čo si z neho odnáša? Pýtajme sa na jeho pocity a prežívanie problémov s dieťaťom.

Našim hlavným cieľom je pomoc dieťaťu. Niektoré ciele môžu byť jednorazové, niektoré sú dlhodobé a ich dosiahnutie nie je možné v priebehu jedného stretnutia (napr. zmena postojov). V práci s deťmi sú dlhodobé ciele častejšie.

Vybrané z poublikácie Vzdelávanie detí s poruchami učenia a pozornosti.