Ako správne viesť rozhovor s rodičom

• Rozhovor začnite vždy pozitívnou informáciou o dieťati, jeho – i keď minimálnych – školských úspechoch.
   
• Oceňte skutočnosť, že si rodič našiel čas a do školy sa dostavil.
   
• Posilňujte jeho rodičovskú rolu, vyzdvihnite, že napriek pracovnému zaťaženiu si našiel čas na svoje dieťa.
   
• Vyhnite sa prikazovaniu, vyhrážaniu, kázaniu, mentorovaniu.
   
• Vyhnite sa urážaniu tak dieťaťa, ako aj školy a, samozrejme, rodiny.
   
• Demonštrujte svoje pochopenie rodiča a jeho problémov aj neverbálnym vyjadrením:

      - tónom hlasu,
      - výrazom tváre,
      - gestami,
      - očným kontaktom,
      - postavením tela.
   

• Neprerušujte rodiča, neskáčte mu do reči.
   
• Prejavujte záujem o jeho problémy doma s dieťaťom.
   
• Ukážte, že rodičovi rozumiete a chápete jeho problémy.
   
• Pozitívne zhodnoťte jeho snahu o nápravu, ako aj pokroky práce s dieťaťom.
   
• Dajte najavo, že rodičovi veríte a dôverujete.
   
• Používajte JA-výroky, hovorte za seba, nie v pluráli: „My to tu nezvládame..., tu sa nedá nič zmeniť..., treba s tým niečo urobiť...“
   
• Rozprávajte o probléme žiaka, nie o jeho osobe.
   
• Rozprávajte iba o veciach, na ktoré má rodič vplyv, neriešte problémy celého sveta.
   
• Nehodnoťte rodiča, jeho doterajšiu pasivitu alebo aktivitu voči škole.
   
• Nazývajte dieťa menom, nikdy nehovorte „on“ a o sebe nehovorte „my".

Je dôležité si uvedomiť, že spolupráca rodiny a školy nie je len predvolanie rodiča do školy kvôli problémom so žiakom, ale spolupráca má množstvo podôb.

Snahou pedagógov by mala byť systematická spolupráca, aby si mohli s rodičmi navzájom pomáhať pri výchove, učení a zvládaní problémov dieťaťa. Každá škola má svoje špecifiká, má svoje vlastné problémy, má typickú atmosféru a školskú klímu.

Vybrané z publikácie Sprievodca triedneho učiteľa.