Ako sa prejavila pandémia v správaní sa žiakov?

Mnoho článkov, ktoré boli publikované v ostatnom období, bolo venovaných támam ako vzdelávanie v domácom prostredí, možnosti prístupu na internet, či motivácii k učeniu. V nasledujúcom článku sa venujeme iným aspektom, ktoré pandémia so sebou priniesla, zameriame sa na výchovu.

PSYCHOLÓGIA

Autorka článku:  Mgr. Štefánia Ferková, PhD., školská psychologička, Katedra pedagogiky a sociálnej pedagogiky, Pedagogická faktulta UK v Bratislave

Efektívna výchova v rodine a škole je nesmierne dôležitou súčasťou pri formovaní zdravej osobnosti dieťaťa. Je všeobecne známe, že výchova by mala byť zámerným pôsobením rodiča, učiteľa, či vychovávateľa na osobnosť vychovávaného.

Súčasné štýly výchovy v rodine

V praxi sa stretávame s rodičmi, ktorí pôsobia na svoje dieťa v intenciách demokratickej výchovy, ktorá sa z pohľadu rôznych odborníkov javí ako optimálny výchovný štýl v rodine. Je to výchova založená na otvorenej komunikácii a porozumení medzi vychovávateľom a vychovávaným, rešpektovaní práv dieťaťa, jeho individuality, taktiež na stanovení jasných pravidiel, ktoré sú dieťaťu dostatočne vysvetlené. Pri tomto spôsobe výchovy dieťa zväčša vie, čo môže od rodiča očakávať v prípade, ak niektoré z pravidiel poruší. Takýto výchovný štýl však nie je založený na prehnanom uplatňovaní trestov. Potom skôr hovoríme o autoritárskom, či autokratickom štýle výchovy, ktorý sa aj na základe výskumných zistení, javí ako nevhodný, ba až škodlivý. Tento spôsob výchovy je založený na častom používaní príkazov, zákazov, iných trestov, taktiež na malom porozumení potrieb dieťaťa, jeho individuality, bez vzájomnej komunikácie. Aj v súčasnej dobe sa žiaľ vyskytnú rodičia, ktorí svoje dieťa neprimerane trescú, a to aj fyzicky. Z výskumných zistení usudzujeme, že takéto deti majú sklon k agresivite, ich poslušnosť voči rodičovi je založená na báze strachu, niektorí majú voči nemu odpor. Opačným extrémom, s ktorým sa v praxi tiež pomerne často v súčasnej dobe stretávame, je liberálny štýl výchovy. Pri uplatňovaní tohto štýlu nie sú na dieťa kladené žiadne požiadavky, dieťa rozhoduje viac-menej o všetkom, nemá vytvorené pravidlá, či hranice vo svojom správaní a konaní. Akonáhle sa takéto dieťa dostáva do školského kolektívu, má problém podriadiť sa pravidlám správania sa v škole, rešpektovať autoritu učiteľa. Rodičia robia chybu v tom, že si častokrát mylne myslia, že akýmkoľvek zásahom si svoje dieťa znepriatelia, nahnevajú ho. Opak je pravdou. Výskumné zistenia ukazujú, že pri tomto štýle výchovy dochádza buď k slabej alebo prehnanej emocionálnej väzbe zo strany rodiča. Práve liberálny štýl výchovy sa spája s minimálnou, resp. žiadnou rodičovskou kontrolou, čo môže viesť k rizikovému správaniu sa dieťaťa.

Rizikové správanie sa detí počas pandémie

V súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 považujeme za dôležité zdôrazniť, že vzhľadom na pracovnú vyťaženosť rodičov, finančné, či iné existenčné a vzťahové problémy v rodine, dochádzalo k zníženej kontrole trávenia voľného času detí.  Staršie deti a mládež boli často doma samé alebo, ak rodičia pracovali z domu, boli zatvorené vo svojich izbách, čím mohlo dôjsť k strácaniu návykov, pravidiel a hraníc vo výchove. Mnohým rodičom sa nie je čo čudovať, pretože v danom období robili pravdepodobne, čo vládali a mohli. Primeraná kontrola trávenia voľného času detí je však viac ako potrebná. Po návrate žiakov do škôl sa stretávame s názorom zo strany samotných detí a rodičov, že deti trávili enormné množstvo času pri počítači. Boli nútení vzdelávať sa dištančne, popritom mnohé z detí tvrdia, že hrali počas dňa vo veľkej miere počítačové hry. V niektorých prípadoch zaznamenávame až znaky závislostného správania sa, kedy dieťa vykazuje známky silnej nutkavej túžby opäť hrať, aj počas prezenčnej výučby v škole myslí neustále na počítačovú hru. Stráca kontrolu nad časom strávením hraním počítačovej hry, zanedbáva iné povinnosti, záujmy. V prípade, že rodičia nezasiahnu, prejavia sa známky nervozity, agresivity, dochádza ku konfliktom.

Medzi ďalšie činnosti, ktoré môžu viesť k rizikovému správaniu sa detí, patrí sledovanie rôznych blogov, videí, častokrát s nevhodným obsahom. Nie je vylúčené, že deti v čase pandémie komunikovali s cudzími ľuďmi, ktorých úmyslom mohlo byť nalákať dieťa na podvod, snaha stretnúť sa s ním s cieľom sexuálneho zneužitia. Aj počas obdoba pandémie boli zaznamenané prípady dospelých žien, ktoré naleteli útočníkom zo zahraničia, ktorí od nich vymanili nemalú sumu peňazí. Deti sú vzhľadom na svoj vek a ešte slabo rozvinutú schopnosť kritického myslenia ľahkou korisťou pre internetového predátora. Útočníci využívajú rôzne stratégie na to, aby navodili vzťah dôvery pri online komunikácii s dieťaťom, takisto môžu využívať falošnú identitu s nepravdivým videozáznamom, či fotografiou. Dievča alebo chlapec, ktorá/ý túži po blízkom vzťahu, je schopná/ý vo svojej naivite poslať na požiadanie svoje obnažené fotografie útočníkovi, čím sa stáva pre neho ľahko vydierateľnou/ým. Takéto skúsenosti môžu mať vážne negatívne následky na psychike dieťaťa.

Za nemej dôležité je nutné spomenúť šikanovanie v online prostredí (kyberšikanu). Po návrate žiakov do škôl v praxi zaznamenávame prípady detí, ktorým sa niekto zo spolužiakov počas dištančného vzdelávania vysmieval, urážal ho, nadával mu prostredníctvom sociálnych sietí, blogov, či chatov. Deti mali častokrát vytvorenú svoju vlastnú skupinu, kde dochádzalo k zhotovovaniu videozáznamov, fotografií, ktoré potom spolužiaci zdieľali s hanlivým, zosmiešňujúcim komentárom. Kyberšikana je veľmi nebezpečným javom, ktorý sa vďaka virtuálnemu priestoru dokáže rýchlo šíriť. Dospelými býva len  ťažko odhaliteľná a môže taktiež zanechať vážne negatívne následky na psychickom zdraví dieťaťa.

V závere príkladov rizikového správania sa detí ešte spomenieme súvislosti s vplyvom rovesníkov, partie počas obdobia pandémie. Mnohé deti po návrate do škôl potvrdzujú, že sa napriek opatreniam stretávali so svojimi spolužiakmi, kamarátmi. Potreba sociálneho kontaktu s rovesníkmi je napr. v období dospievania veľmi dôležitá a opodstatnená. Vzhľadom na zníženú kontrolu trávenia voľného času zo strany niektorých rodičov, zaznamenávame prejavy správania sa detí, ktoré súvisia s nevhodným vplyvom partie. Často ide o kombináciu rôznych faktorov, ktoré sú spúšťačom nežiadúceho správania sa dospievajúceho, či adolescenta. Počas obdobia pandémie to mohla byť nuda, stereotyp, túžba po zábave, či adrenalínových aktivitách. Niektoré z detí unikali pred problémami a konfliktmi v domácom prostredí. V snahe zažiť niečo nové, zažehnať nudu alebo uniknúť pred niečím, sa dopúšťali rôznych foriem rizikového správania sa, ako je užívanie alkoholu, drog, vandalizmu (vrátane nelegálnych grafitov), rôznych foriem nebezpečných adrenalínových aktivít a pod.

Máme riešenie?

Čaká nás neľahká úloha. Dôležitá je diagnostika, zistiť, čo sa s dieťaťom v skutočnosti deje. V prvom rade deti v škole a doma pozorujme, všímajme si zmeny v ich správaní. Dôležitý je rozhovor vedený nenásilnou formou. Snažme sa spoločne, učitelia, školskí psychológovia a rodičia hľadať príčiny nevhodného správania sa dieťaťa. Hľadajme a realizujme vhodné strategické postupy na riešenie problému. Ak ide o závažnejší problém, vyhľadajme iného odborníka, klinického psychológia, pedopsychiatra. Dôležitá je však prevencia. Úlohou rodičov je uplatňovať primeraný spôsob kontroly, ktorý bude prejavom zdravého záujmu o svoje dieťa a jeho aktivity. V školách zabezpečujme efektívnu prevenciu v oblasti rizikového spávania sa na internete aj v rovesníckych partiách.

Na záver je nutné podotknúť, že tak ako ani rodičia, ani učitelia, nebudú môcť neustále dohliadať na každé konanie dieťaťa. Je nevyhnutné preto posilňovať dôveru nás dospelých voči deťom. Aby deti vedeli, ako sa správne zachovať v konkrétnych problémových situáciách, musíme v nich podporovať proces zvnútorňovania adekvátnych pravidiel a hodnôt. Súčasné slovenské školstvo, v spolupráci s rodinou, stojí preto pred veľkou výzvou a úlohou. Je nutné začleňovať také aktivity v škole a doma, ktorými budeme u detí rozvíjať kritické myslenie a schopnosť vedieť prevziať zodpovednosť za svoje konanie. V konečnom dôsledku, je nesmierne dôležité rozvíjať morálne kompetencie u detí, aby dokázali morálne usudzovať, ale na základe toho aj konať.