Vzdelávanie a výchova

Biológia - Tatranské ľadovce

Biológia - Tatranské ľadovce
V priebehu štvrtohôr boli Vysoké Tatry zaľadnené minimálne trikrát. V priebehu posledného zaľadnenia sa škandinávsky pevninský ľadovec priblížil k veľhorám asi na 50 km.

Snežná čiara v strednej Európe klesla pod 1 700 metrov nad morom. Tatranské doliny vypĺňali ľadovce.

Najväčší, s plochou viac ako 3 300 ha , bol v Bielovodskej doline, bol 14,4 km dlhý a 330 m hrubý. Na južnom úbočí bolo najviac v ľadu v Kôprovej doline (13,4 km dlhý a 250 m hrubý) a Mengusovskej doline (10,7  km).

Najväčší rozmach dosiahli tatranské ľadovce v predposlednej ľadovej dobe – v rise. V dôsledku otepľovania (najmä začiatkom holocénu) sa postupne roztopili, ale zanechali po sebe veľa stôp.

 

Tematický celok:
• Vonkajšie geologické procesy. Vplyv, prejavy a dôsledky ľadovca.

Cieľom je rozvíjať kompetencie v oblasti prírodných vied, konkrétne:
• Poznať pôsobenie vonkajších geologických procesov a ich čiastkové procesy.
• Poznať dôsledky činnosti vody.
• Poznať podstavu vzniku ľadovca a dôsledky činnosti horského ľadovca.

Medzipredmetové vzťahy a prierezové témy:
Osobnostný a sociálny rozvoj

 

Ako je to dnes? Nachádza sa u nás ľadovec... alebo sa všetky roztopili? Jednoznačnú odpoveď na túto otázku dali dvaja poľskí vedci Bogdan Gądek a Andrzej Kotyrba, ktorí skúmali oblasť Medenej kotliny pomocou elektromagnetického vlnenia. Zistili, že sa tam pod vrstvou kamenia nachádza skrytá vrstva tzv. večného ľadu – glacieret. Objem ľadovca vedci odhadujú na 150 000 m3, v najmohutnejšej časti je hrubý 18 – 20 metrov. Jeho vek sa odhaduje na 300 000 rokov. Pripravili sme si pre vás pracovné listy zamerané na stopy, ktoré nám po ľadovcoch zostali.

 

Čo nám zanechali ľadovce >>