Deti nevedia zatĺcť klinec. Minister Draxler to chce zmeniť

Kto z vás vie zatĺcť klinec a prišiť si gombík, pýtala sa pred dvoma rokmi Beáta Macáková, učiteľka  technickej výchovy ôsmakov v novozámockej Základnej škole na Ulici G. Bethlena. Prihlásilo sa ich len pár. Dnes už všetci poznajú pracovné náradie a majú isté manuálne skúsenosti. Škola si dielne zachovala a riaditeľka Helena Lelovská hovorí, že to bolo dobré riešenie. Martin Babiak, riaditeľ školy vo Vranove, povedal, že deti, ktoré nepoznajú manuálnu prácu, si myslia, že zelenina rastie v Bille či Kauflande.

Od septembra sa to má zmeniť, v rámci voliteľných hodín sa posilní pracovné vyučovanie. Minister školstva Juraj Draxler (nominant Smeru), si myslí, že žiaci potrebujú získať viac zručností. „Chýba im napríklad práca s obyčajným skrutkovačom,“ tvrdí.

Niektoré školy upozorňujú, že na pracovné vyučovanie nemajú technické vybavenie. Koľko škôl dnes nemá dielne, ministerstvo nevie. Draxler hovorí, že budú mať dva roky, počas ktorých sa k vybaveniu dostanú zo štrukturálnych fondov.

Moderne vybavené učebne techniky má z eurofondov zatiaľ prvých 49 základných škôl. Tie sú zaradené do projektu ministerstva školstva, ktorého garantom je Štátny inštitút odborného vzdelávania. Projekt sa začal sa v apríli 2013 a jeho súčasťou je aj vybavenie odborných učební fyziky, biológie a chémie. Pripravuje sa jeho pokračovanie, zapojí sa doň oveľa viac škôl a rozšíria ho aj na Bratislavský kraj. Jednou z pilotných škôl projektu Dielne je Základná škola v Žarnovici. Učiteľka Daniela Valová povedala, že u nich dielne nikdy nezrušili a vždy ich využívali. Deviatak Ján Hrtánek zo Základnej školy na Ulici mieru v Bytči si vyučovanie techniky pochvaľuje. „Pracovali sme na malých drevoobrábacích strojoch, využívali sme stavebnicové moduly, kmitaciu pílu, brúsku, vŕtačku. Bolo to pre nás nové,“ hovorí aj za spolužiakov. V skupinkách si už čo-to vyrobili, napríklad rúčky na švihadlo, model kamióna či svietnik.

Učiteľka Jarmila Slúková najväčší prínos dielní vidí v tom, že ide o zážitkové učenie, pri ktorom si žiaci rozvíjajú nielen motorické schopnosti, ale aj kreativitu. Niektoré školy dielne na pracovné vyučovanie, kuchynky či školskú záhradu nemajú. V Základnej škole  Koš dielne ustúpili školskému klubu. Riaditeľka  Iveta Bohňová povedala, že technické vyučovanie učia len v triedach, čo nie je ideálne. Nemajú ani priestory na pestovateľské práce. Hovorkyňa ministerstva školstva Beata Dupaľová Ksenzsighová povedala, že ak škola nemá cvičnú kuchynku, nezaradí do výučby témy varenia. Učebný predmet technika má najmä praktický charakter, i keď sa v ňom vyskytujú aj teoretické témy. U žiakov má rozvíjať ich praktické zručnosti v rôznych oblastiach. Ako sa dnes učí na prvom stupni základnej školy majú deti vo 4. ročníku pracovné vyučovanie jednu hodinu týždenne, na druhom stupni sú dva predmety, technika a svet práce v 7. a 8. ročníku. Zvyčajne to je hodina týždenne a predmety sa striedajú, teória sa strieda s praxou, žiaci majú aj učebnice, chýba iba ôsmakom na techniku, od 1. septembra 2015 začne platiť vynovený štátny vzdelávací program, ktorý posilní technické vzdelávanie, na prvom stupni pracovné vyučovanie učí 3 073 učiteľov, z nich je 87,4 percenta kvalifikovaných, techniku na druhom stupni učí 1 644 učiteľov, kvalifikáciu má 46,7 percenta.

Psychológovia: Už to tu bolo a nepomohlo

Manuálna zručnosť je užitočná pre bežný život. Pracovné vyučovanie však z psychologického hľadiska nezvýši záujem o dnes neatraktívne učebné odbory. Podľa psychológa Mirona Zelinu (na snímke) zavedenie pracovného vyučovania do základných škôl má dva aspekty. „Môže byť užitočné, keď sa žiaci naučia opraviť elektrinu, rozobrať bicykel alebo sadiť rastliny,“ vysvetľuje Zelina. „Bude ich však motivovať, aby si zvolili remeselnícke povolania a aby si obľúbili techniku, manuálnu prácu a podobne?“ pýta sa psychológ. Z psychologického hľadiska si myslí, že to nezvýši záujem o dnes neatraktívne učebné odbory. „Ideme dozadu, pracovné vyučovanie tu už bolo a neviedlo k zvýšenému záujmu o technické, strojnícke a iné školy a povolania,“ tvrdí Zelina. Podľa neho na voľbu školy a povolania pôsobia iné motívy. „Je to najmä vplyv rodičov a ich presvedčenie, čo chcú z dieťaťa mať,“ povedal Zelina. Psychologička Dagmar Kopčanová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie so Zelinom súhlasí. „Len samotné zavedenie tohto predmetu v školách nestačí,“ hovorí Kopčanová. Podľa nej treba zaviesť systémové zmeny pri voľbe povolania. Zelina dôvodí aj tým, že veľa škôl nemá vybudované dielne, chýbajú im pozemky aj priestory na cvičnú kuchynku. „Neexistuje dodávateľ dreva, kovu, elektromateriálu a iných vecí potrebných na pracovnú výchovu,“ vyratúva Zelina. Podľa psychológov pri voľbe povolania treba zlepšiť prácu výchovných a kariérnych poradcov. Dôležitý je tiež postoj verejnosti, a najmä rodičov k remeslám. Výchovní poradcovia však dnes nemajú dostatok času na dôkladnejšiu prípravu žiakov na štúdium a povolanie. A nič ich ani nemotivuje, aby výberu povolania venovali viac času.

Zdroj: Sme.sk