Fázy hospitačnej činnosti

1. Príprava hospitácie Pred samotnou hospitáciou si riaditeľka premyslí cieľ hospitácie, čo bude konkrétne sledovať a s akým cieľom. Dôkladne si naštuduje potrebnú dokumentáciu týkajúcu sa cieľa hospitácie: - školský vzdelávací program s dôrazom na učebné osnovy, - plán výchovno-vzdelávacej činnosti, - triednu knihu, - záznamy z predchádzajúcich hospitácií. Vhodné je, keď sa hospitácia vopred oznámi, aby učiteľka poznala jej dôvod a cieľ. Niekedy je však nutné (v problémových prípadoch alebo z osobných dôvodov učiteľky) hospitovať neohlásene. Túto eventualitu je vždy potrebné individuálne zvážiť. V prípade nahrávania hospitácie prostredníctvom audionahrávky, resp. videonahrávky, sa vyžiada súhlas učiteľky. 2. Realizácia hospitácie Pri pozorovaní je dôležité dodržiavať určité pravidlá, spoločenské normy a kultúru, aby nedošlo ku skresleniu či k neobjektívnemu vyvodzovaniu záverov. Dôležité je, aby riaditeľka prišla na hospitáciu včas, nerušila výchovno-vzdelávaciu činnosť. Z profesionálneho hľadiska je vhodné, keď aj deťom primerane vysvetlí svoju prítomnosť. Posadí sa tak, aby mala dobrý výhľad na učiteľku i na deti. Správa sa nerušene, ak je to možné, nezasahuje do výchovno-vzdelávacej činnosti. Počas pozorovania sa snaží byť maximálne objektívna, vyvaruje sa subjektívneho pohľadu na pozorované javy. 3. Rozbor hospitácie V pohospitačnom rozhovore sa zrealizuje rozbor, analýza hospitácie, vyhodnotí sa jej priebeh. Uskutoční sa čo najskôr po vykonanej hospitácii. Na utriedenie myšlienok a získaných poznatkov z hospitácie sa však riaditeľke i učiteľke poskytne dostatočný časový priestor. V nerušenom prostredí je potrebné vytvoriť atmosféru vzájomnej dôvery, aby sa medzi nimi odstránilo napätie. Na začiatku rozhovoru vyzve učiteľku, aby zhodnotila svoju prácu, či sa jej podarilo dosiahnuť vytýčený cieľ a spôsob jeho dosiahnutia. Pri analýze výchovno-vzdelávacej činnosti požiada učiteľku, aby analyzovala nielen vlastnú činnosť, ale aj činnosť detí. Potom pristupuje k vlastnému hodnoteniu riaditeľka. Vychádza z pozitívnych zistení, hodnotí činnosti, nie osobnosť učiteľky. Negatívne zistenia podáva taktne a citlivo, spoločne s učiteľkou hľadá možnosti a spôsoby zlepšenia práce. Celý pohospitačný rozhovor by sa mal niesť v optimistickom duchu, ale s vedomím, že napredovať môžeme len vtedy, keď vieme, čo sme chceli dosiahnuť a čo sme v skutočnosti dosiahli.