Funkcie úvodu v prejave

V prípade jednoduchých alebo krátkych prejavov úvod nie je nutný. Vtedy začneme rovno objasnením situácie a začneme sa zaoberať jej vecnou časťou. Zdĺhavý úvod v krátkom prejave alebo diskusnom príspevku možno vynechať.

Na druhej strane, tak, ako celý prejav, aj jeho úvod možno deliť na časti:
• vytvorenie kontaktu s poslucháčmi,
• získanie priazne poslucháčov,
• vzbudenie ich záujmu,
• vymedzenie témy prejavu a príprava na jeho vnímanie,
• zostavenie osnovy prejavu.

O tom, aké časti úvodu použijeme, rozhodne charakter témy a zloženie poslucháčov. Tvorbu kontaktu a oslovenie poslucháčov však nemožno vynechať, nech ide o akýkoľvek prejav. Môžeme teda začať priamo oslovením, alebo poslucháčov si dovolíme osloviť neskôr, avšak jedine po pôsobivom a trefnom úvode.

„Hrdina literárneho diela, Ábel, človek britkého rozumu, večne veselý a pripravený na každú pochabosť, sa rozhodol, že odhalí veľké tajomstvo: načo sme my vlastne na svete? Precestoval mnoho krajín, pešo prebrázdil obrovské mestá, preplavil sa cez oceán, kým nakoniec odkryl tajomstvo: ’Na svete sme preto, aby sme v ňom boli niekde doma’.

Milé mamičky, milí naši hostia, vážené dámy, vážení páni, cítim teraz pred vami akúsi trému a zároveň neistotu v tom, čo by som mohol povedať o tajomstve, ktoré je hádam tým najvšednejším, no zároveň aj jedným z najväčších tajomstiev nášho života.“

Rečník týmto citátom nielenže osloví obecenstvo a príbehom o Ábelovi vzbudí záujem, ale práve nasledovným zvratom sa usiluje získať aj jeho priazeň: „Cítim teraz pred vami akúsi trému a zároveň neistotu v tom, čo by som mohol povedať o tajomstve…“

Pre získanie priazne poslucháčov môže rečník využiť viacero prostriedkov:
• O našich vedomostiach a o sebe hovoríme skromne.
• Chválime morálku a vzdelanostnú úroveň obecenstva.
• Vyzdvihujeme opodstatnenosť a poctivosť našej veci.
• Vyjadrujeme pocity našej neistoty.
• Zdôrazňujeme náš osobný vzťah k miestu a téme.

Zvyčajnou metódou získania priazne poslucháčov je priznanie vlastných stiesnených pocitov, trémy či rozpakov.

Na vyjadrenie neistoty často používajme slovné spojenie: „Ani neviem, ako mám začať…“

„Keď raz jeden americký profesor ako hosťujúci prednášateľ vystúpil na pódium, bol údajne v takom pomykove, že svoj prejav začal nasledovne: ’Vážení poslucháči, keď som sem k vám cestoval, len ja a Všemohúci sme vedeli, o čom tu dnes budem hovoriť. Teraz, keď som na mieste, to vie už len sám Všemohúci.’ Podobne zmätený som aj ja, keď mám teraz prednášať.“

Rečník si môže vyberať z verbálnych alebo neverbálnych prostriedkov. Napríklad, môže nahlas upozorniť stále neutíchajúce obecenstvo: „Utíšte sa, prosím,“ alebo sa rozkašle, prípadne mikrofónom vytvorí nejaký zvuk.

Veľmi pôsobivé je začať prejav otázkou.
„Vážené zhromaždenie, dámy a páni, zamysleli ste sa už niekedy nad tým, v akom zvláštnom, krásnom, farebnom zákutí našej Zeme žijeme? V tejto časti Európy ani niet krajiny, v ktorej by sa nemiešali aspoň tri-štyri národnosti. Tu na Slovensku sme veľmi rôznorodí, ale treba mať na zreteli, že krajina jedného jazyka a nemeniteľných zvykov je slabá a ľahšie poraziteľná.“

Ak ste obdarený zmyslom pre humor, pokúste sa na tvárach poslucháčov vyčariť úsmev.
„Zvykne sa hovoriť, že dobrý dom potrebuje dobrú gazdinú. Tento výrok údajne pochádza z úst murára Kelemena.“

Ďalšie tipy na použitie zaujímavého úvodu nájdete v publikácii Veľká kniha rétoriky pre riaditeľov škôl.