Gymnazistov je veľa, potrebujeme učňov

Slovensku totiž zúfalo chýbajú absolventi technických odborov a remesiel. Pedagógovia si však myslia, že na nich bude vytvorený zbytočný tlak, ktorý povedie k umelému zlepšovaniu prospechu. Budúci minister chce z gymnázií vytvoriť elitné školy, kde trojkári či štvorkári nemajú čo hľadať. „Je to odvážne, ale urobím to, čo urobili Nemci. Na gymnáziá pôjdu žiaci, ktorí budú mať priemer známok v 6. až 9. ročníku základných škôl do 1,5. Ostatní sa môžu uchádzať o stredné odborné školy,“ vyhlásil Čaplovič.

S jeho plánmi však nesúhlasí odchádzajúci štátny tajomník ministerstva školstva Jaroslav Ivančo. „Nič to nerieši, len sa vytvorí zbytočný tlak na učiteľov základných škôl a budú zlepšovať žiakom prospech. Prospech 1,5 na malotriednej škole a mestskej škole je neporovnateľný,“ myslí si Ivančo. Čaplovič však tvrdí, že dokáže zabrániť úvahám o rozličnej kvalite škôl ­ dôsledným prihliadaním na priemer, výsledky monitoringu, ale aj prijímacích pohovorov.

Prednosť remeslám
Najväčšou prioritou je pre budúceho ministra podpora odborného školstva. Podľa neho v súčasnosti gymnáziá produkujú zbytočne veľa absolventov, ktorí potom na vysokých školách študujú humanitné odbory a nevedia si nájsť adekvátnu prácu. „Ak neurobíme zmeny v tejto oblasti, tak Slovensko v priebehu troch­štyroch rokov skolabuje. Firmy, ktoré k nám prichádzajú zo zahraničia, nebudú mať kvalifikovanú silu nielen v oblasti remesiel, ale najmä v oblasti rozvoja technického a prírodovedného školstva,“ myslí si Čaplovič. Už teraz je na slovenskom pracovnom trhu akútny nedostatok odborníkov v tzv. čiernych profesiách. Sú to predovšetkým zvárači a klampiari. Nový systém odborného školstva by mohol fungovať tak, že teoretickú časť vzdelávania by zabezpečoval štát a praktickú súkromná firma. Tá by bola tiež neskorším zamestnávateľom týchto absolventov.

Samotní pedagógovia sú v názoroch na Čaplovičove plány nejednotní. „Vítam túto iniciatívu, ktorá by mohla zlepšiť kvalitu výberu žiakov na gymnáziách. Zároveň si však myslím, že ide o pracovný návrh. Je totiž potrebné zjednotiť úroveň vzdelania žiakov základných škôl,“ tvrdí riaditeľ Základnej školy na Jenisejskej ulici v Košiciach Róbert Schwarz. „Ak by bola úroveň na základných školách približne rovnaká, malo by zmysel uvažovať týmto smerom. Prax však ukazuje na rôznu úroveň, navyše, známky zo základnej školy neodzrkadľujú vždy skutočné vedomosti žiaka,“ hovorí zástupkyňa riaditeľa Andrea Martinská Vavrová z Gymnázia F. G. Lorcu v Bratislave.

Je gymnazistov naozaj nadbytok?
Na názory o neprimeranom počte gymnazistov reagoval pred časom odchádzajúci minister školstva Eugen Jurzyca. „Nie je nič horšie, ako pracovať s nesprávnymi údajmi a na základe nich potom robiť politické rozhodnutia,“ varuje Jurzyca. Podľa neho tvorí podiel gymnazistov na celkovom počte stredoškolákov 28 %. Podiel žiakov na všeobecnom vzdelávaní v krajinách OECD je však v priemere viac ako polovičný.

Nezamestnanosť absolventov gymnázií na Slovensku­ je necelých šesť percent, čo je výrazne menej ako vyše 14 % miera nezamestnanosti absolventov stredných odborných škôl. Čaplovič si myslí, že gymnazisti sú slabo pripravení na technické vysoké školy, a preto sa masovo orientujú na humanitné vedy. „Som presvedčený, že žiadna z vysokých škôl by nemala byť iba tlačiarňou na akékoľvek vysokoškolské diplomy, s ktorými sa nemôžu absolventi uplatniť v praxi a na trhu práce. Dnes už vysokoškolský titul nestačí,“ naznačil Čaplovič.

Zdroj: SITA (Nový čas)