Hltajú slová, v jazyku sú neisté. Slovenčina dostáva od detí zabrať

Podľa odborníkov, ktorí sa na záveroch správy podieľali, dnes na vyjadrovacie návyky mladých vplývajú ako školy či médiá, tak mnoho razy nevhodne zjednodušená elektronická komunikácia.  
Svoju rolu podľa nich dokonca zohráva i globalizácia a tlak na ovládanie cudzích jazykov. To má spôsobovať, že väčšia pozornosť sa sústreďuje na cudzie jazyky a nároky na úroveň ovládania slovenského jazyka sa neustále znižujú. Školákom sa potom stáva, že slová hlcú, používajú nespisovný jazyk reklám a seriálov plný slov ako kľud, rohlík či prádlo, ich reči chýba správna melódia alebo vynechávajú mäkké ľ.
  
Mladí sú v reči neistí
  
Na slovenčinu pravidelne cielia aj školskí inšpektori. Tí síce pripomínajú, že u detí sa komunikácia cielene rozvíja, no konštatujú, že štvrtina návštev tried ukázala, že žiakom chýba súvislé vyjadrovanie. Inšpektori badali napríklad neucelené, mnoho razy len jednoslovné odpovede. A to i stredoškolákov. Tým na hodinách slovenčiny a literatúry chýbala spontánnosť a istota. A zvyčajne stavili len na málo rozvinuté vety. Čierne body však chytali aj učitelia. Podľa školskej inšpekcie totiž kultúre prejavu svojich zverencov nevenujú dosť pozornosti. Akceptujú napríklad prvky nárečia či nedostatky v odbornej terminológii.
  
Nehovoríme spolu
  
Soňa Pariláková, ktorá sa na Prešovskej univerzite odborne venuje teórii literatúry a umeleckého prednesu, vysvetľuje, že napríklad vplyv zjednodušenej elektronickej komunikácie môže byť citeľný len vďaka tomu, že chýba kultivovanie hovoreného i písomného prejavu v ostatných sférach života. „V predškolskej a školskej výchove, v domácom prostredí, voľnočasových aktivitách, kultúrnych a verejnoprávnych inštitúciách,“ hovorí. Podľa Parilákovej k úpadku vyjadrovacích schopností populácie vedie i to, že prevažuje písomné testovanie nad ústnou odpoveďou či memorovanie nad kultiváciou schopnosti formulovať myšlienky vlastnými slovami. Školáci opisujú z internetu namiesto vlastnej tvorby, vytráca sa i komunikácia medzi členmi domácnosti. "Redukuje sa rozprávanie príbehov a zážitkov,“ upozorňuje vysokoškolská učiteľka.
  
Na globalizáciu to nezvaľujme
  
Podľa Parilákovej argument, že za nepriaznivý stav môže najmä globalizácia a cudzie jazyky, neobstojí. „V konečnom dôsledku je za úroveň národného jazyka do istej miery zodpovedný každý jeho používateľ - teda my všetci. A ak jeho úroveň klesá, znepokojovať by nás to malo i preto, že schopnosť ovládania jazyka úzko súvisí so schopnosťou myslenia,“ hovorí.
  
Kvalita budúcich slovenčinárov
  
Rezort v materiáli spomína, že školy by sa mali vrátiť ku knihe a obohacovaniu slovnej zásoby. „Dôležité je pokračovať vo vzdelávaní v oblasti jazykovej kultúry aj na vysokých školách,“ konštatuje.
  
Profesor Katedry slovenského jazyka Univerzity Komenského Pavol Žigo tvrdí, že v posledných rokoch nad hlasmi odborníkov jazykovednej oblasti prevažovali iné záujmy. „Do vzdelávacích programov veľmi často prenikali "inovácie", za ktorými sa často skrývali aj politické záujmy a ktoré boli aj na úkor kvality vzdelávania,“ komentuje. Podľa neho by si napríklad Slovensko malo položiť otázku, či potrebuje toľko katedier slovenského jazyka a toľko univerzít, na ktorých sa „pripravujú nie celkom kvalitní budúci učitelia materinského jazyka nie celkom kvalitnými vysokoškolskými učiteľmi.“ „Výsledky ich práce sú niekedy až žalostné. Chýba nám odvaha priznať sa k tomu a argumentujeme tým, že vytvárame konkurenčné prostredie. Kto komu konkuruje?“ pýta sa.
  
Cesta k náprave
  
Podľa Žiga je cesta k náprave možná. "Nie je krátka, mala by byť zodpovedná a pokojná. Nemala by vyjsť z požiadaviek na zvýšenie miezd učiteľov, túto otázku nech riešia orgány štátnej správy, ale aj z uvedomenia si, ako je každý učiteľ odborne pripravený na výkon svojho povolania," okomentoval. Ako dodal, štátna správa by si zasa mala uvedomiť, aké podmienky vytvorí kvalitným učiteľom.

Zdroj: Aktualne.sk

ŠP odporúča: Tajomstvá sveta - zošit plný krátkych, pútavých a zaujímavých príbehov