Ja spíkujem, ty spíkuješ alebo Na Slovensku po anglicky

Rezort školstva pod vedením ministra Eugena Jurzycu je však presvedčený o správnosti tohto kroku. Vo vyjadrení, ktoré sme obdržali, sa píše: „Novela zákona o výchove a vzdelávaní vytvára podmienky na zavedenie povinnej výučby anglického jazyka, ale nešpecifikuje, od ktorého ročníka. Ambíciou rezortu školstva je, aby sa anglický jazyk vyučoval povinne od budúceho školského roka a od tretieho ročníka." V čase našej uzávierky (koncom januára) situácia stále nebola jasná a podľa informácií od hovorkyne Ministerstva školstva, Mgr. Miriam Žiakovej všetko závisí od toho, ako dopadne opätovné prerokovávanie zákona na februárovej parlamentnej schôdzi. Ak ho poslanci schvália, ministerstvo musí upraviť štátny vzdelávací program, v ktorom zakotví odkedy a od ktorého ročníka je angličtina povinná. Povinné zavedenie angličtiny prinesie úpravu štátnych vzdelávacích programov. Táto zmena si bude vyžadovať približne 7-percentné navýšenie požiadaviek na vyučovanie angličtiny v porovnaní so súčasnosťou (personálne či materiálne potreby), čo nie je málo.
  
Dobrý-zlý krok?
Snahou MŠ SR tak je, aby skorým povinným zavedením anglického jazyka stúpla jazyková úroveň našich žiakov a aby sa čo najviac priblížili svojim rovesníkom v Európskej únii. V programovom vyhlásení ministerstva je stanovený cieľ, aby všetci slovenskí deviataci po skončení ZŠ plynulé hovorili po anglicky. Vízia to nie je zlá. Každý čo len trochu rozhľadený a scestovaný Slovák vie, že bez angličtiny to jednoducho vo svete nejde. Uvedomujú si to aj mnohí rodičia, ktorí svoje deti umiestňujú do (nie lacných) materských škôl so zameraním na tento jazyk. Alebo pre ne vyberajú základné školy, kde sa po anglicky hovorí už od prvého ročníka. Krok povinnej angličtiny je správny aj podľa mnohých riaditeľov ZŠ, hoci zaviesť ho celoplošne určite ľahké nebude. PhDr. Alena Turčanová, riaditeľka Spojenej školy na Tiľgnerovej ulici v Bratislave, je prekvapená, že verejnosť na zavedenie povinnej angličtiny reaguje skôr negatívne. „Všetci hovoríme, a myslela som si, že aj chápeme, že základnou podmienkou európskej dimenzie vo vzdelávaní je, aby sme sa dorozumeli. Počas základného vzdelania by sa mali žiaci naučiť aktívne ovládať dva jazyky a na vyššom stupni, stredoškolskom, tretí. Tak by to bolo ideálne. Argument, že toto tu už bolo, myslím, povinný ruský jazyk, sa mi zdal pochopiteľný v 90-tych rokoch, keď bolo všetko ešte čerstvé a neprebolené. Dnes by sme sa mali na veci pozerať hlavne racionálne. Položme si teda otázku, čo je výhodné pre naše deti a prečo anglický jazyk ako prvý a čo najskôr. Odpoveď je jednoduchá a všetci ju poznáme. Angličtina nám dáva možnosť dorozumieť sa vo veľkej časti nášho sveta. Je to tak a je zbytočné rozoberať, prečo. Nič sa tým nezmení." Spomínaná spojená škola združuje základnú školu a gymnázium. S výučbou angličtiny začali pred rokmi u malých prváčikov najprv nepovinne. Prihlásili sa však všetci žiaci. „Od roku 1992 sme preto začali s povinným vyučovaním angličtiny od 1. ročníka a robíme tak dodnes. Začínali sme s jednou hodinou týždenne. Teraz sú to v 1. a v 2. ročníku dve, v 3. tri, vo 4. štyri, v 5. ročníku päť hodín týždenne. Od 6. ročníka sa počet hodín anglického jazyka znižuje, lebo pridávame druhý jazyk, nemecký.

Postup vyučovania je jednoduchý. Najprv učíme žiakov počúvať, aby porozumeli a mohli hovoriť, neskôr čítať a písať. Dnes už je to o to ľahšie, že na trhu je veľa dobrých učebníc. Tento rok rozširujeme prácu s angličtinou už u malých druhákov. Informatickú výchovu vyučujú kolegyne - angličtinárky a na hodine sa hovorí dvoma jazykmi, slovensky aj anglicky. Plánujeme to urobiť i na iných výchovných predmetoch. Nie je naším cieľom potlačiť slovenský jazyk, v žiadnom prípade, ale chceme, aby deti získali čo najvyššiu flexibilitu a zručnosť v používaní jazykov. Ohlas rodičov je veľmi pozitívny, záujem o našu školu je veľký," objasňuje A. Turčanová.

Učiteľov ako šafranu
Fenoménom slovenského školstva je mimo iného aj to, že trpí nedostatkom učiteľov cudzích jazykov, pričom mnohí vyučujú bez toho, aby daný jazyk študovali na vysokej škole. Vystačia si iba so štátnicou z jazykovej školy, prípadne maturitou. A hoci brány vysokých škôl opúšťa každoročne množstvo jazykovo vyškolených pedagógov, v súkromnom sektore zarobia aj trikrát viac ako v školstve, a tak je pochopiteľné, čo si vyberajú. Ministerstvo chce riešiť aj túto dilemu, uvedomujúc si, že bez dobrých učiteľov to jednoducho nepôjde. Rodičia sa však obávajú, že práve to bude kameň úrazu.

Bez učebníc to nepôjde
Bude ich dostatok? Budú vyhovovať požiadavkám, kladeným na náročnosť výučby v jednotlivých ročníkoch? MS SR je presvedčené o tom, že áno. Deklaruje: „Na rozdiel od reformných učebníc je ponuka učebníc cudzích jazykov dostatočne široká a školy si môžu vybrať také, ktoré im najviac vyhovujú." Povinné zavedenie anglického jazyka oproti terajšiemu povinne voliteľnému na prvom stupni tak otvorí možnosti aj pre firmy zaoberajúce sa tvorbou a tlačou týchto učebníc. Taktiež nie je doriešená otázka, do akej miery na ne budú finančne prispievať rodičia.
  
Je tak jasné, že hoci „na Slovensku po anglicky" vyznieva na prvý pohľad určite chvályhodné, tak ľahko ako sa to zdá, to určite nepôjde. Či je razantnosť tohto postupu naozaj potrebná a či sa s ňou slovenské školstvo vysporiada ľahko - v prospech budúcnosti našich detí v Európe i vo svete - ukáže čas Šanca to je, a veľká. Len ju nepremárnil..

- Gabriela Zelinková, šéfredaktorka MAMA a ja:
„Začať čo najskôr, ale..." „Ja som sa začala učiť v 3. ročníku ZŠ nemecký jazyk a neskôr na gymnáziu angličtinu. Keď to však spočítam, za svoj život som niekoľkonásobne viac času venovala učeniu sa angličtiny ako nemčiny, napriek tomu je nemčina pre mňa stále prirodzenejšia - nikdy som sa nezamýšľala nad gramatickými pravidlami, pádmi - ide mi to samé od seba. Som presvedčená, že je to preto, že som s ňou začala tak skoro. Z tohto dôvodu jedno z hlavných kritérií pri výbere školy pre môjho syna bolo, aby sa cudzí jazyk učil hneď od 1. ročníka. Aj som mu takú školu vybrala. Vidím však, že učitelia jazykov sú problémom - máloktorý kvalitný pedagóg hovoriaci perfektne po anglicky zostane v školstve, hlavne v Bratislave i v iných veľkých mestách ho súkromné firmy ľahko preplatia. Prvý stupeň bol, čo sa týka jazykov, väčšinou katastrofa, teraz na druhom stupni má syn perfektnú učiteľku z Jordánska, ktorá dlhé roky učila vo Veľkej Británii. Neviem, akým zázrakom tu zakotvila, ale tie doterajšie tri mesiace pod jej vedením sa zreteľne prejavili na jeho angličtine. Ani na písomky sa nemusí pripravovať doma, všetko vie z hodiny a koľkokrát som prekvapená, aké slovíčka a vety na mňa „sype" a s akým dokonalým prízvukom. Môj názor? Angličtinu čo najskôr, ale s kvalitnými pedagógmi, lebo inak sa jej učenie doma s dieťaťom stáva pre rodičov trápením (neviem si predstaviť, ako to rieši rodič, ktorý daný cudzí jazyk neovláda). A to sme zasa pri peniazoch, ktoré na školstvo nie sú, ale to už je iná téma..."

Povinne = rýchlo a kvalitne?
Zuzana Humajová-Zimenová, analytická pre oblasť vzdelávania z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika v Bratislave, prináša na povinné zavedenie anglického jazyka na našich školách zaujímavý pohľad.

„Ovládať cudzie jazyky je v súčasnosti jedným zo základných predpokladov osobného úspechu. Zavedenie povinnej angličtiny do škôl od budúceho školského roka sa teda na prvý pohľad javí ako rozumný nápad. Isté obavy však vyvoláva skutočnosť, že Ministerstvo školstva SR túto novú povinnosť zavádza do nedostatočne pripraveného školského prostredia. Reforma školstva, ktorú pred tromi rokmi spustil bývalý minister školstva Mikolaj, neprebieha hladko. Nedostatok učebníc, ale i kvalifikovaných pedagógov je pre základné školy stále aktuálnym problémom. Predstava, že od septembra 2011 bude v každej jednej škole na Slovensku stáť za katedrou kvalitný angličtinár, je preto ťažko uveriteľná. Povinná angličtina bola na sklonku minulého roka uzákonená bez jasnej stratégie, čo sa vlastne deti budú učiť, z akých učebníc, a najmä, kto ich angličtinu naučí. Štatistiky hovoria, že viac ako polovica učiteľov učí v súčasnosti cudzie jazyky nekvalifikovane. V prípade, že sa všetky deti začnú učiť na I. stupni ZŠ povinne anglicky, bude školám chýbať vyše 3 000 kvalitných jazykárov. Prekvapujúca je i skutočnosť, že najmladšia veková skupina učiteľov (do 30 rokov) je najmenej odborne a pedagogicky spôsobilá vo všetkých cudzích jazykoch, avšak najkritickejšie je to práve v anglickom jazyku, ktorý len tretina učiteľov z tejto skupiny učí kvalifikovane. Výmena generácií v pedagogickom zázemí teda zrejme nebude všeliekom na nedostatočnú kvalifikovanosť učiteľov. Dvojročné jazykové rýchlokurzy učiteľov iných predmetov tiež nie, keďže na to, aby mohol človek učiť cudzí jazyk iných, musí ho najprv sám dokonale ovládať. Ak nemá byť zavedenie povinnej angličtiny iba ďalšou formálnou politickou čiarkou, mal by minister školstva čo najskôr vytiahnuť nejaké eso z rukáva...

Zdroj: SITA (Mama a ja)