Legislatíva
Jedno zlyhanie ešte nepotopí
„Sú dve skupiny žiakov, ktorí robia chyby: jedni sa málo pripravujú na maturitu a snažia sa iba prejsť. Druhá, početnejšia skupina, sa pripravuje veľmi seriózne, ale má problém vyjadriť sa,“ hovorí pre HN Jana Kababíková, učiteľka slovenského jazyka a literatúry z Gymnázia arm. gen. L. Svobodu v Humennom. Slabšia slovná zásoba má príčinu aj v tom, že v školách sa síce skúša aj ústne, ale komunikácia medzi rovesníkmi prebieha z veľkej časti v rámci sociálnych sietí, teda na jednoduchšej úrovni. Učiteľka však hneď dodáva, že sem nemožno zahrnúť skupinu žiakov, pre ktorú je maturita takmer bezproblémová. „Im vo výbornom výkone bráni často len veľká tréma, ktorá sa stratí po dvoch - troch minútach.“ Priebežne a systematicky Ak sa žiak zodpovedne pripravuje počas štyroch rokov na to, že bude z daného predmetu maturovať, pravdepodobnosť, že zlyhá pred zeleným stolom, nie je veľká. „Aj on má týždeň pred maturitou pocit, že všetko zabudol, ale postupné opakovanie učiva mu pomôže získať prehľad v danom predmete a dokonca aj akýsi nadhľad,“ vysvetľuje Kababíková. Problémom sú však študenti, ktorí sa spoliehajú na predmaturitný týždeň. Ak chcú väčšinu učiva zvládnuť až počas neho, veľmi riskujú, pretože krátkodobá pamäť je zradná. „Každoročne sa však objavia aj maturanti, ktorí sú premotivovaní túžbou po výbornej známke,“ hovorí ďalej učiteľka. „Sklamanie z horšej známky z jedného predmetu sa potom niekedy odrazí aj v odpovediach z ďalších predmetov, pretože skúšaný po neúspechu rýchlo stratí sebadôveru a obáva sa ďalšieho zlyhania.“ Dôležité teda je nielen nenechať si všetko na poslednú chvíľu, ale nebrať tragicky, ak všetky maturitné predmety „nevypália“ celkom podľa plánu.
Ústny prejav je kameňom úrazu práve preto, že dobré vedomosti môže zatieniť slabšie vyjadrovanie. „Pri ústnej odpovedi niektorí maturanti nedokážu plynule vysvetliť, objasniť text zadania, vyjadrujú sa veľmi stroho. Stáva sa, že v ich odpovedi výrazne dominujú len slovesá byť a mať, prípadne ich odpoveď je plná parazitických slov typu proste, vlastne, akože a podobne,“ hovorí učiteľka s tým, že to nielen výrazne znižuje kvalitu prejavu, ale môže sa to prejaviť aj na výslednej známke z ústnej časti.
Maturitné komisie sa tiež stretávajú s používaním bohemizmov, hovorových, ba dokonca aj slangových slov. „Zaujímavým javom v posledných troch-štyroch rokoch je aj to, že žiaci slovo syntax vnímajú ako slovo v mužskom rode, teda,ten syntax‘ namiesto správneho rodu,tá syntax‘,“ vysvetľuje učiteľka.
Kameňom úrazu býva aj povinná literatúra. Študenti ju často čítajú povrchne, a tak vznikajú rôzne podoby diela, ktoré s originálom nemajú veľa spoločného. „Potom sa predmetová maturitná komisia dozvie, že dielo sa končí úplne inak, ako ho napísal autor,“ upozorňuje učiteľka. Komolia sa aj mená postáv. „Napríklad z Aduša Domanického je Aďuš Domanský, z Ile-kráľovnej je Iľja-zmija, z Petra Griňova je Pítr Gríno a podobne. A stačí len trochu dôslednosti pri príprave. Veď nikomu z nás sa nepáči, keď niekto komolí naše mená.“
Zdroj: Hospodárske noviny