MOST-HÍD: Treba zadefinovať pojmy národnostné školstvo a školy

Naša legislatíva je totiž v tomto smere už vyše 20 rokov zmätočná. Počas rokovania na ministerstve školstva to uviedol poslanec NR SR za Most-Híd Péter Vörös. Agentúru SITA o tom informovala tlačová tajomníčka strany Most-Híd Františka Dušíková.

Vörös a odborníčka strany Most-Híd Ildikó Mičúch rokovali so štátnym tajomníkom ministerstva školstva Petrom Krajňákom o novele nariadenia vlády, ktoré stanovuje pravidlá normatívneho financovania jednotlivých typov škôl. Predložená novela, ktorá je v súčasnosti na medzirezortnom pripomienkovom konaní, zavedie 103-percentný normatív na žiaka základnej školy, ktorý sa učí jazyk národnostnej menšiny. Štátny tajomník ministerstva školstva podľa Vörösa uviedol, že navrhovaný zvýšený normatív sa týka tých škôl, ktoré vyučujú podľa Rámcového učebného plánu pre základné školy s vyučovaním jazyka národnostnej menšiny. Ide pritom najmä o formu vzdelávania s vyučovaním jazyka národnostných menšín s nižším počtom príslušníkov - rusínskeho, nemeckého či ukrajinského jazyka. Normatív na žiaka v prípade škôl s vyučovacím jazykom národnostných menšín sa však nemení.

Základné školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny dostanú podľa Vörösa, tak ako doteraz, normatív 108 percent v porovnaní so základnými školami s vyučovacím jazykom slovenským. "Zvýšený normatív v týchto školách je vyšší pre vyšší počet povinných vyučovacích hodín ako v školách s vyučovacím jazykom slovenským. Zvýšený normatív kryje teda výlučne zvýšené náklady súvisiace s počtom vyučovacích hodín,” vysvetlil Vörös.

Ako informovalo ministerstvo školstva, školy, v ktorých sa žiaci učili aj jazyk niektorej národnostnej menšiny, zatiaľ nemali nárok na zvýšený normatív. A to aj napriek tomu, že počet vyučovacích hodín bol v týchto školách o niečo vyšší ako v ostatných základných školách. Novela nariadenia má doriešiť tento nesúlad.

Zdroj:Spravodajstvo SITA