Legislatíva

Najčastejšie nedostatky riaditeľov škôl pri vybavovaní sťažností

Najčastejšie nedostatky riaditeľov škôl pri vybavovaní sťažností
Na začiatku procesu vybavovania podania je dôležité, aby riaditeľ školy určil, či doručené podanie je, alebo nie je sťažnosťou podľa zákona č. 9/2010 o sťažnostiach.

Aj podľa nového zákona o sťažnostiach treba zdôrazniť najmä konkrétnosť nedostatkov, ktoré môžu znamenať porušenie právnych predpisov. Sťažovateľ nemusí uvádzať, o ktoré právne predpisy ide. To, či naozaj ide o porušenie právnych predpisov, ukáže až prešetrenie podania.

Najčastejšie nedostatky riaditeľov škôl pri vybavovaní sťažností:
•  pri ústnych sťažnostiach sa nevyhotovujú záznamy ani v tom prípade, ak sa nedajú vyriešiť priamo pri podaní (Pozor! Sťažnosť, ktorú riaditeľ plánuje prešetriť akýmkoľvek spôsobom, nemožno považovať za takú, ktorá bola vyriešená priamo pri podaní. Záznam by nebolo potrebné vyhotoviť napr. v prípade, ak by sťažovateľ uznal, že sa mýlil, alebo pri podávaní sťažnosti sa presvedčil, že sa vec stala inak, ako si myslel a pod. Ide teda o vec, v ktorej po odchode sťažovateľa ďalej v režime zákona o sťažnostiach nie je potrebné konať.),
•  sťažnosti doručené riaditeľovi školy sa neprešetrujú vôbec alebo sa nevybavujú v súlade so zákonom,
•  riaditeľ sťažnosť namiesto prešetrenia a vybavenia postúpi rade školy alebo pedagogickej rade. Rada školy ako orgán školskej samosprávy ani pedagogická rada ako poradný orgán riaditeľa školy nemajú kompetenciu prešetrovať a vybavovať sťažnosti (ani na pedagogických zamestnancov),
•  pisateľ nie je dostatočne informovaný o spôsobe vybavenia sťažnosti,
•  nedodržiavajú sa zákonné lehoty na vybavenie sťažnosti,
•  pri prešetrení sa a priori vychádza z predpokladu, že škola (učiteľ) má pravdu. Pritom správne prešetrené sťažnosti, ak sú opodstatnené, môžu niekedy riaditeľovi (zamestnávateľovi) pomôcť riešiť napr. aj pracovnoprávne záležitosti,
•  neprešetria sa všetky indície pisateľa (niekedy je to aj z dôvodu, že riaditeľ školy nevie niektoré námietky prešetriť; preto si môže ako odborníka prizvať napr. psychológa, špeciálneho pedagóga),
•  nesprávne sa interpretujú právne predpisy,
•  pri stanovení najmä neopodstatnenosti námietok sa uvádzajú nepodstatné argumenty (napr. koľko rokov učiteľ učí, v akých olympiádach dosiahol úspechy). Ak napr. učiteľ fyzicky napadne žiaka, je irelevantné v zápisnici rozvláčne rozpisovať, aké výsledky dosahujú žiaci v literárnych súťažiach,
•  v odpovedi sťažovateľovi chýba zdôvodnenie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti; zdôvodniť treba aj to, že sa nedá zistiť skutočný stav,
•  nevedie sa centrálna evidencia sťažností (prípadne sa nevedie oddelene od ostatných písomností).

K danej problematike patria aj vzory (viď nižie), tie nájdete v publikácii Poradca riaditeľa školy.
- Záznam o podaní ústnej sťažnosti
- Zápisnica z prešetrenia sťažnosti
- Oznámenie o vybavení sťažnosti
- Záznam o výsledku kontroly plnenia opatrení