Legislatíva
Zákon a nepredvídateľnosť
* Prečo ste iniciovali petíciu na podporu obvinených zamestnancov?
Nápad vznikol spontánne. Vieme sa vžiť do situácie kolegov, ktorým hrozí popri verejnom pranierovaní v médiách aj strata zamestnania a odsúdenie. Vieme si však predstaviť aj obrovskú tragédiu, ktorá postihla rodinu chlapca. Sami sme rodičia a vieme, že prísť o dieťa je nesmierne nešťastie.
* Poznáte ich aj osobne?
Viacerí členovia komory poznáme osobne pána riaditeľa Horeckého. Vyzná sa v riadení školy, okrem iného je predsedom Združenia katolíckych škôl Slovenska. Je to mimoriadne citlivý a opatrný človek, vždy ochotný poradiť iným riaditeľom. Len nedávno vyšiel rebríček najlepších základných škôl a jeho škola sa umiestnila v prvej desiatke. Ide teda o obrovské nešťastie, ktoré nemohol nikto predvídať.
* Celý prípad je naozaj zamotaný. Dá sa tu vôbec určiť vinník?
Nejde tu o vinu. Bezpečnosť na školách má na starosti bezpečnostný technik. Ten zabezpečuje dokumentáciu, školenie zamestnancov či vykonávanie kontrol. Ide o takú rozsiahlu agendu, ktorú nemôže riaditeľ sám zvládnuť, navyše ak sa predpisy neustále menia. Predpis, ktorý by hovoril o tom, kto konkrétne zodpovedá za žiaka a do akej miery môže učiteľ dovoliť voľný pohyb žiakov, neexistuje. A zrejme ani nie je reálne, aby existoval.
* Prečo?
Lebo v školách existuje množstvo prípadov, ktoré nie je možné stanoviť zákonom. Musí učiteľ naozaj neustále vidieť na žiaka? Ak učiteľ pustí žiaka cez hodinu na toaletu, je samozrejmé, že nemôže ísť s ním, ale musí zostať s ostatnými deťmi. Čo by sa stalo, ak by sa pošmykol? A viete si vôbec predstaviť, čo všetko sa môže stať v takej telocvični? A to aj na tej najpoctivejšej škole, ktorá dodržiava všetky predpisy. Napriek tomu sa školským úrazom nevieme vyhnúť.
* Rodičia však chcú mať pocit, že dieťa dávajú do školy s tým, že sa mu nič nestane.
To si, samozrejme, uvedomujú všetky školy. Rodičia nám zverujú svoje deti a my sa pre ich bezpečnosť snažíme urobiť maximum. Určite by však rodičia nechceli, aby učitelia začali nadmieru obmedzovať voľnosť žiakov v školách. Aj tento prípad navodil medzi rodičmi pocit strachu. V našej výzve sme uviedli, že učitelia sa boja deti niekam zobrať. Hrozí, že väčšina učiteľov radšej zostane s deťmi sedieť v triedach. Stať sa však môže čokoľvek. Najmä nešťastia, ktoré súvisia s prírodnými živlami, by sa mali posudzovať ako nepredvídateľné okolnosti. Lebo predvídať pád stromu pre koreňový systém sa naozaj nedá. Vnútri stromu bola vraj dokonca huba, ktorú nebolo vidieť.
* Klesá dôvera rodičov k učiteľom?
Ale my chceme, aby nám rodičia v bezpečnosti svojich detí dôverovali. Nemôžeme a ani sa nechceme zbaviť zodpovednosti za deti. No je tu jedno veľké ale. Ak sa stane takáto nepredvídaná udalosť, chceme požiadať verejnosť a médiá, aby sa na vec pozreli aj pohľadom učiteľa. Ten za žiaka zodpovedá od vstupu do školy, cez jeho presuny po chodbách, na toaletu, prácu s nožnicami či šplhanie sa po rebrinách až po jeho odchod, dokonca až po vyprevadenie na autobusovú zastávku. Vieme, že na škole mali učitelia dokonca aj informovaný súhlas rodičov pre hru na snehu. To je vec nad rámec ich povinností, zákon toto tlačivo v tomto prípade nevyžaduje. Je teda otázne, či väčšinu dokumentácie v škole nerobíme zbytočne. Nadriadení nás ubezpečujú, že byrokracia nás má chrániť, ale zrejme to tak nie je.
* Pomohol obvineným informovaný súhlas?
Nepoznám presne vyšetrovací spis, ale aby ste vedeli – veľa vecí sa v školstve robí „pre istotu“. Keby došlo ku kontrole, aby náhodou nemal kontrolný orgán nejaký iný názor a nevyžadoval niečo, hoci je to nad rámec zákona. Školské Legislatíva nie sú písané jednoznačne a dajú sa vykladať rôzne. Legislatíva by nemali mať vágne formulácie, v ktorých sa nevie nikto vyznať.
* Petíciu ste nazvali: „Za primára nemocnice sa postavilo 7 000 ľudí. Kto sa postaví za zamestnancov školy?“ Zo -zbierali ste zatiaľ vyše tisíc podpisov. Majú učitelia malú podporu vo verejnosti?
Úprimne, nadpis sme zvolili preto, aby sme prebudili z letargie verejnosť – učiteľov aj rodičov. Chceli sme týmto ľuďom vyjadriť podporu, lebo ju podľa nás nutne potrebujú. Podľa našich informácií sa v tejto situácii ocitli osamotení a na verejnom pranieri. Zároveň sme chceli otvoriť diskusiu o bezpečnosti na školách. Na sociálnych sieťach množstvo ľudí diskutovalo o tom, ako je často poddimenzovaná bezpečnosť na školách aj z finančných dôvodov. Mali by sme si uvedomiť, aká je miera zodpovednosti učiteľa. Je ľahké niekoho odsúdiť. Ťažšie je pozrieť sa na vec aj z druhej strany. Chceli sme dať priestor, aby mohli ľudia v komentároch verejne diskutovať.
* O čom teda hovorí prípad, ktorý sa stal?
O tom, že nevieme operovať s možnosťou nepredvídateľnej udalosti. Vyšetrovanie našlo zlyhania, na ktorých základe boli zamestnanci obvinení. Podľa mňa však nie je v ľudských silách vedieť všetko, čo sa môže stať. Snažíme sa skryť za papiere, ale v konečnom dôsledku je toľko byrokracie absolútne na nič. Ten čas by sme namiesto toho mohli venovať žiakom. Učitelia často radšej vypíšu papiere navyše s myšlienkou: Čo keď sa niečo stane? Vidíte, stalo sa. A nepomohlo to. Miera zodpovednosti sa jednoducho nedá určiť paragrafmi.
Zdroj: .týždeň