Legislatívna pohroma pre vysoké školy

V roku 1989 sa uskutočnila v Československu politická zmena, ktorú podporila drvivá väčšina obyvateľstva. Jej cieľom bolo postupne krajinu zmeniť tak, aby v nej platili pravidlá, ktoré sa po druhej svetovej vojne v západnej Európe osvedčili a viedli vo všeobecnosti k úspechu v oblasti ľudských práv, k vzdelanosti, celkovému blahobytu a sociálnej spravodlivosti.

Tento cieľ sa formálne podarilo splniť vstupom Slovenska do Európskej únie. Reálnym cieľom obyvateľstva na Slovensku bolo postupne dosiahnuť nielen formálny vstup do únie, ale aj to, aby na Slovensku platili také pravidlá organizácie spoločnosti, ako v krajinách únie, ako sú napríklad Nemecko alebo Rakúsko. Je zrejmé, že oblasti spoločnosti, v ktorých sme museli prijať legislatívu únie, u nás fungujú vcelku dobre. Príkladom je hospodárska sféra. Naopak oblasti, v ktorých sa tvorí legislatíva u nás, nie sú funkčné. Dobre u nás nefungujú zdravotníctvo, školstvo a sociálna oblasť.

Súčasť sivého kolektívu
Ukážkovým príkladom legislatívnych zmien, ktoré nás vzďaľujú od vyspelých štátov únie, sú zmeny zákona o vysokých školách. Zákon o vysokých školách z roku 1990 implementoval na vysoké školy demokratické princípy platné vo vyspelom svete, ale ponechal nezmenenú organizačnú štruktúru s mimoriadne silným postavením dekanov fakúlt a relatívne slabým postavením rektorov a s veľmi slabým postavením profesorov. Všetky nasledujúce zmeny zákona o vysokých školách viedli k dramatickému zníženiu ich úrovne v porovnaní so svetom. Kvalitu škôl garantuje kvalita vysokoškolských profesorov. Náš zákon o vysokých školách odovzdal nastavovanie kritérií na profesorov vedeckým radám fakúlt, ktorým zo zákona predsedá dekan fakulty. Je len samozrejmé, že každý dekan a každá vedecká rada nastavila pre profesorov také kritériá, ktoré vyhovovali osadenstvu danej fakulty.

Výsledkom je, že prezident republiky vymenováva profesorov (február 2011: prezident vymenoval 111 nových profesorov), z ktorých len niektorí spĺňajú medzinárodné kritériá kvality. Vladimír Bužek, teoretický fyzik, nositeľ Humboldtovej ceny v Pravde 5. februára uviedol: „Naše univerzity a vedecké ústavy sú zaplnené vedeckými nulami. Majú však mocné hlasy a dobre ich počuť.“ Profesorský titul dokáže veľmi účinne dláždiť cestu do grantových agentúr, za poslanca alebo do exekutívy. Na Slovensku je ešte niekoľko fakúlt a niekoľko odborov, ktoré súhlas s návrhom na profesúru spájajú s podmienkou takzvaného veľkého doktorátu (DrSc.), ktorého udelenie je podmienené presne určeným počtom medzinárodne uznaných publikácií. Drvivá väčšina profesorov na Slovensku tieto kritériá nespĺňa. Najnovšia novela zákona o vysokých školách, ktorá navrhuje zabudnúť na delenie vysokých škôl na univerzity a ostatné, zničí v súčasnosti ešte dobré fakulty. Profesormá byť len členom nejakého sivého kolektívu.

Produkty systému
Čo treba urobiť? Pretože z prostredia organizovaných štruktúr vysokých škôl, teda z prostredia rektorov škôl a dekanov fakúlt, nevzíde iniciatíva na legislatívu vedúcu k postupnému zániku účelovo založených a neperspektívnych vysokých škôl v mnohých mestách a mestečkách (Trnava, Trenčín, Ružomberok, Komárno, Sládkovičovo), ani iniciatíva vedúca k modernému systému konkurzného konania na miesta profesorov, treba, aby to urobil parlament. Vysokoškolský zákon treba zmeniť tak, aby na našich univerzitách bol kľúčovým prvkom medzinárodne uznávaný profesor. Aby na miesta profesorov prebiehali otvorené konkurzy, na ktoré by sa mohli prihlásiť kandidáti zo Slovenska, z Česka, Maďarska, Poľska, atď. Treba mať vysokoškolský zákon, ktorý bude kompatibilný s krajinami únie.

Keď máme kompatibilné hospodárske zákonodarstvo, prečo by to nemohlo platiť aj v prípade vysokých škôl? Je nesprávne obviňovať za ich stav profesorov, dekanov a rektorov. Všetci sú produktom zákonom daného existujúceho systému. Ak nie sme spokojní s produktom, treba zmeniť systém. Najnovšia novela zákona o vysokých školách, ktorá navrhuje zabudnúť na delenie vysokých škôl na univerzity a ostatné, zničí v súčasnosti ešte dobré fakulty.

Zdroj: SITA (SME)
Autor: Ján Mikleš (bývalý prorektor pre vedu a výskum STU Bratislava)