Lektorov bude menej, Jurzyca šetrí

Za učiteľov slovenčiny, ktorým sa v lete končí zmluva, už nechce vyslať náhradníkov, takže ich miesta zaniknú. Rezort tak zamýšľa ušetriť vyše milióna eur. Slovakisti upozorňujú, že podpora lektorov je pre krajinu vecou prestíže. Zrušenie lektorátov kritizujú aj slavisti zo zahraničia.

Slovenskí lektori pôsobia na 25 univerzitách v 14 európskych krajinách a v Číne. Po škrtoch ministerstva by zostali len na dvanástich, pričom v niektorých štátoch by už záujemcovia o štúdium slovenčiny ani nenašli slovenského lektora. Minister školstva Eugen Jurzyca (SDKÚ) rušenie lektorátov vysvetľuje zníženým rozpočtom. „Pozastavením vyslania učiteľov na 13 lektorátov sa ušetrí 776 582 eur a nezrealizovaním nových požiadaviek na vyslanie lektorov sa usporí ďalších 267–tisíc. Rozhodnutie je dočasné,“ uviedla hovorkyňa Miriam Žiaková.

Lektorov rozhodnutie zaskočilo, pretože ho s nimi nikto nekonzultoval. „Mnohé pracoviská majú dlhú históriu a dobré výsledky. Vyškolili už veľa kvalitných slovakistov. Toto riešenie je krátkozraké, lebo šetriť na propagácii slovenského jazyka a kultúry je hazardom,“ namieta Jana Pekarovičová, riaditeľka Studia Academica Slovaca – Centra pre slovenčinu ako cudzí jazyk, ktoré sa podieľa na vzdelávaní lektorov slovenčiny. Podľa nej títo učitelia navyše pôsobia aj ako sprostredkovatelia medzi zahraničím a Slovenskom. Cudzincom približujú našu kultúru a históriu.

Podľa údajov ministerstva by po zrušení 13 lektorátov prišlo o učiteľa slovenčiny takmer 480 zahraničných študentov, podľa slovakistov je ich počet zrejme ešte vyšší. „Stávajú sa priaznivcami našej krajiny a kultúry. Musíme byť radi, že je o slovenčinu záujem, aj keď sa nemôžeme porovnávať s angličtinou alebo francúzštinou,“ porovnala Pekarovičová. Pripomenula, že zriadiť lektoráty na zahraničných univerzitách nie je ľahké, a keď sa ich pôsobnosť preruší, ťažko sa obnovujú. Udržať ich by malo byť záujmom štátu. „Slovinsko je menšie, ale vo svete má viac lektorátov ako my,“ dodala Pekarovičová.

Lektori do cudziny zvyčajne odchádzajú na štyri roky, na ich vyslanie ministerstvo vypisuje výberové konanie. Teraz to už spraviť neplánuje. Podľa informácií Pravdy protesty proti zrušeniu lektorátov vzniesli už aj niektorí diplomati v dotknutých krajinách, lektori, rektor UK, aj predstavitelia zahraničných univerzít. Pravde to potvrdila Monika Banášová, lektorka na katedre slovanskej filológie na univerzite v nemeckom Regensburgu. Tamojší vedúci inštitútu slavistiky Walter Koschmal pozastavenie lektorátu chápe ako porušenie bilaterálnej dohody medzi slovenským a bavorským ministerstvom. Koschmal sa už údajne obrátil aj na bavorské ministerstvo a slovenský konzulát v Mníchove. Škole totiž po zrušení lektorátu vzniknú veľké organizačné problémy.

Banášová hovorí, že v Regensburgu sa slovenčine darí. „V Nemecku je slavistika bojom o prežitie. Mať tu 24 študentov je úspech. Najmä ak mám na slovenčine 12 nových študentov a lektor poľštiny len päť. Keď som tu pred piatimi rokmi začínala, študovali slovenčinu iba traja. Zrušenie miesta naruší kontinuitu a povedomie o slovenčine,“ zhodnotila.

Kde sa majú lektoráty zrušiť:
- Sofia (21 študentov)
- Paríž (8 študentov)
- Clermont–Ferrand (23)
- Štrasburg (27 študentov)
- Záhreb (31 študentov)
- Varšava (67 študentov)
- Bukurešť (30 študentov)
- Moskva (16 študentov) 
- Ľubľana (85 študentov)
- Regensburg (24 študentov)
- Belehrad (70 študentov)
- Boloňa (20 študentov)
- Užhorod (53 študentov)

Zdroj: SITA (Pravda)