Lukratívne školy už dlho zadarmo nebudú

- Maturanti majú ešte pár dní na to, aby poslali prihlášku na vysokú školu. V marci už bude ponuka zhruba o polovicu užšia. Na ktorú školu by ste sa prihlásili vy, keby ste si mali opäť vybrať?
  
Nebolo by od ministra zodpovedné, keby povedal konkrétnu školu.
Dôležité je, že existuje napríklad rebríček ARRA, ktorý zodpovedne hodnotí kvalitu vysokých škôl a na mieste uchádzačov by som si všímal aj hodnotenia členov Akreditačnej komisie. Tí hovoria, že tu existuje skupina štyroch – piatich univerzít, ktoré majú slušnú kvalitu. Ale zameral by som sa skôr na hodnotenie fakúlt, pretože podstatné rozdiely nie sú medzi školami, ale medzi fakultami.

- Každý rok prídu vysoké školy na Slovensku o tisícky študentov, ktorí uprednostnia štúdium v zahraničí.
Nejde o najlepšie univerzity v USA či vo Veľkej Británii, ale o susedné české univerzity. Aktuálne čísla hovoria, že tam študuje už 26-tisíc Slovákov, pričom ide zväčša o najlepších absolventov stredných škôl. Kedy sa podľa vás podarí zastaviť tento trend?

Tak rýchlo, ako rýchlo sa nám bude dariť odstraňovať príčiny nekvality slovenských škôl. Najskôr však treba povedať, že nie je negatívom, keď naši študenti študujú na špičkových univerzitách v cudzine.

Najmä, ak sa potom vrátia späť – to je veľký benefit pre krajinu. Problém je, že veľký počet ich ostáva vonku. Príčinou sú aj vyššie priemerné platy v Čechách, mnohí študenti idú do Čiech s motiváciou ostať a pracovať. Ďalšia príčina je, že nevedia o našich špičkových fakultách.

Plánujeme zmeniť zostavenie Akreditačnej komisie tak, aby jej časť tvorili zahraniční členovia, rešpektovaní vo vedeckom svete. Komisia potom v procese hodnotenia škôl označí, ktoré naše fakulty sú na európskej alebo svetovej úrovni a budeme sa snažiť túto informáciu dostať na verejnosť.

- Boj proti nedostatku informácií o vysokých školách ste už vyhlásili.
Myslíte si, že to pomôže odstrániť ich nekvalitu?

Tento koncept – odstraňovanie informačnej nerovnosti – získal Nobelovu cenu. Vzdelávanie je oblasť, v ktorej má nezastupiteľnú úlohu štát, ale časť, najmä vysoké školstvo, riadi trh. A ten trh u nás zlyháva – práve z dôvodu informačnej nerovnosti.

Príklad z inej oblasti – nové auto je už po pár týždňoch používania výrazne lacnejšie ako úplne nové auto, pretože dôvera k ojazdeným autám je oveľa nižšia ako dôvera k novému autu. Trh totiž nemá informácie o tom, kto a ako na tom aute jazdil a v akom je stave.

Keby trh tieto informácie mal, tak aj ceny dobrých ojazdených áut by stúpli. V školstve sa deje niečo podobné.
Rodičia, študenti ani trh práce nemajú dosť informácií o kvalite škôl, cena za to – všeobecná dôvera k školám sa znížila pod kritickú hranicu a doplácajú na to dobré školy.

Študenti odchádzajú do zahraničia, kvalitné školy znižujú nároky na študentov, aby obstáli v súťaži s tými menej kvalitnými a dejú sa iné nepriaznivé javy.

- Čo nové sa o školách dozvieme?
Už sme uverejnili, koľko nezamestnaných absolventov jednotlivé školy produkujú. V spolupráci so Sociálnou poisťovňou ďalej pripravujeme prehľad priemerných platov absolventov jednotlivých fakúlt po roku a po piatich rokoch od skončenia štúdia. Študent sa na základe týchto informácií môže rozhodnúť pre menej kvalitnú školu, ktorá je možno bližšie k jeho bydlisku, ale súčasne bude vedieť aj o riziku, že ostane nezamestnaný a s nízkym platom. Školy budú uverejňovať aj menný zoznam pedagógov a ich životopisy, publikačnú činnosť a dostupnosť, nástupné platy absolventov, prípadne údaje o kariére úspešných absolventov. Ďalej informácie o nákladoch spojených so štúdiom, aby si uchádzač vedel porovnať, koľko zaplatí za cestovanie, bývanie a podobne. Chceme, aby bol uverejnený profil uchádzača, aby mladý človek vedel, či je vhodný adept na danú školu, a tiež profil absolventa – s konkrétnymi zručnosťami, znalosťami a postojmi, aby mladý človek aj trh práce vedeli, čo škola produkuje.

- Ako budete zbierať informácie o platoch absolventov?
Máme dohodu s ministerstvom práce. Pošleme im údaje o študentoch a oni nám ich vrátia s údajmi o platoch za jednotlivé fakulty. Aby bolo všetko v súlade so zákonom, budú anonymizované, takže osobné údaje ostanú chránené. Na štatistické účely to postačí a legislatívne je potrebná len drobná úprava zákona. Potom to bude už len otázka týždňov, keď budeme vedieť s takýmito informáciami prísť.

- Rektori malých škôl upozorňujú, že v prípade malého počtu žiakov ukazovateľ miery nezamestnanosti stráca zmysel. Napríklad Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií mala deviatich absolventov, z ktorý jedna absolventka sa musela prihlásiť na úrade práce, pretože chcela pokračovať v externom štúdiu. V štatistickom vyjadrení mala škola zrazu 11-percentnú nezamestnanosť absolventov a prepadla sa medzi najhoršie školy...

Je stopercentná pravda, že jediná osoba v prípade tejto školy predstavuje rozdiel v umiestnení na čele rebríčka a na jeho chvoste. Rezort však tento rebríček nezostavil, len samotné údaje a tiež sme médiá upozornili na riziká porovnávania a navrhli spôsob, ako tieto údaje interpretovať.

Vyslovene sme upozornili, že údaje sú pre školy a odbory s nižším počtom absolventov než 50 menej spoľahlivé. Treba si uvedomiť, že s tým len začíname. Budeme sa snažiť na podobné prípady upozorňovať a zlepšovať informačnú hodnotu týchto výstupov.

- Má to celé význam? Zmenil sa pracovný trh na Slovensku natoľko, že vysokoškolák už nie je na trhu práce kráľom, a to bez ohľadu na to, z akej školy má titul?

Máte pravdu, že vysokoškolák bol na trhu práce pánom, ale to obdobie sa pomaly končí. Počty vysokoškolákov sa mnohonásobne zvýšili a trh práce je nasýtenejší. Už teraz existujú medzi školami výrazné rozdiely v miere nezamestnanosti absolventov.
  
Naďalej však platí, že vysokoškoláci zarábajú viac a investícia do vzdelania je najvýnosnejšia, čo dokladajú aj analýzy – dlhodobé konzervatívne investície do cenných papierov prinášajú ročne približne 5-percentný zisk, investícia do vzdelania 10 percent, u nás aj viac.
  
- Ako tieto nové informačné povinnosti vnímajú rektori škôl?
Vo svete sa čoraz viac presadzujú jemné regulačné mechanizmy štátu.

Jedným z nich je aj nástroj štuch, po anglicky nudge, ktorý by sme radi používali v prípade vysokých škôl. Príklad – zbytočne štát ľuďom prikáže, aby jedli zdravé veci, ľudia to neakceptujú. Dá sa však prikázať, aby na prvých stranách jedálnych lístkov boli zdravé jedlá a slanina na konci, a to už prináša výsledky a ľudí to jemne smeruje k zdravej strave. V prípade vysokých škôl postupujeme podobne. Nebudeme prikazovať, napokon rektori našim cieľom rozumejú a sami majú záujem na tom, aby stúpala dôvera vo vysoké školstvo.

- Kvalitu vysokých škôl sa snažil zlepšiť už váš predchodca Ján Mikolaj (SNS) – viac peňazí dával školám s lepšími vedeckými výstupmi.

V čom sa líši vaša cesta?
Kategorizovať školy na univerzity a odborné vysoké školy sa nepodarilo, lebo nevieme merať kvalitu pedagogického procesu na vysokých školách. Doterajší systém viedol k tomu, že pedagógovia škôl publikovali v školských zborníkoch, ktoré nikto nečítal, na kríž si organizovali vedecké konferencie. My budeme dávať viac peňazí školám, ktorých pedagógovia majú články v prestížnych svetových časopisoch a neskôr školy odmeníme aj za citácie týchto článkov. Vrátime sa však aj k hodnoteniu výučby na školách.
  
Spočiatku budeme odkázaní na rôzne dotazníky a ankety, ale prihlásili sme Slovensko aj do medzinárodného projektu AHELO, čo je niečo ako PISA pre vysoké školy. Budeme testovať kompetencie vysokoškolákov a na základe toho zistíme, ako vyštudovali, akí sú kvalitní na konci štúdia, a to budú oveľa podstatnejšie informácie.
  
- Systém kríva aj kvôli vysokoškolským profesorom, ktorí garantujú študijné programy a prinášajú tak školám študentov, a tým aj peniaze.
  
Nezáleží pritom, či si profesor udržiava odbornosť, ako učí a či má kvalitné vedecké výsledky. Na mieste je zabetónovaný, pretože má doživotne titul...
  
Tento problém vidí celá spoločnosť – nie vždy má titul človek dostatočne odborne zdatný. Stávalo sa tiež, že odchodom garanta škola prišla o možnosť realizovať program.
  
Chceme tento systém zmeniť a titul profesora odpojiť od doživotných výhod. Chceme zaviesť kolektívnu garanciu – odbor by garantoval tím ľudí. Funkčné miesta profesorov a docentov chceme obsadzovať aj ľuďmi, ktorí tieto tituly nemajú, napríklad odborníkmi zo zahraničia, prípadne šikovnými mladými odborníkmi – bez toho, aby ich vymenoval prezident. A vymenovanie prezidentom sme už sprísnili o kontrolu navrhnutých profesorov zo strany Akreditačnej komisie.
  
- Bude externé štúdium o jeden rok dlhšie ako doposiaľ?
Ideme do diskusie s týmto návrhom.
Chceme tým vytvoriť priestor na zlepšenie jeho kvality. Samotným predĺžením, samozrejme, skvalitnenie nedosiahneme, závisí aj od Akreditačnej komisie, aké informácie bude od škôl požadovať a následne kontrolovať ich plnenie.
  
- Nie je to len formálna zmena a skôr trest pre študentov ako motivácia pre školy, aby zlepšili kvalitu externého štúdia?
  
Externé štúdium v tej podobe, ako prebieha u nás, svet nepozná.
Študenti, ktorí „vonku“ študujú „part time“, musia zvládnuť celý objem učiva ako denní študenti, čo, samozrejme, trvá dlhšie. Teda sa len prispôsobujeme štandardnému modelu.
  
Ak nám však škola preukáže, že učí síce kratšie, ale o to intenzívnejšie a je študentom dostupná napríklad cez chat, necháme sa presvedčiť.
  
- Parlament bude čoskoro rozhodovať o spoplatnení celého externého štúdia. Nie je paradoxom, že pravicová vláda Mikuláša Dzurindu školné nezaviedla, ľavicová vláda Roberta Fica áno – pre externistov?
A pravicová vláda Ivety Radičovej s tým má opäť problém.
  
V programe vlády nie je nič o spoplatnení denného štúdia. Osobne si myslím, že bezplatné štúdium vo všetkých študijných programoch, aj v tých, ktoré sú mimoriadne lukratívne a ktorých absolventi odchádzajú do zahraničia, dlhodobo zadarmo nebude. Ale kedy sa to zmení, neviem v tejto chvíli povedať.
  
- Kto je Eugen Jurzyca Vyštudovaný ekonóm kandidoval ako nečlen vo voľbách 2010 za SDKÚ-DS. Pred vstupom do politiky riadil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. Bol členom Bankovej rady NBS, konzultantom OECD a Svetovej banky.
  
V minulosti radil exprezidentovi Rudolfovi Schusterovi či Ivete Radičovej ako ministerke práce.

Zdroj: SITA (Hospodárske noviny)