Máte obavu z prestupu vášho dieťaťa na novú školu?

Sťahovanie nielen v rámci mesta, ale aj v rámci republiky či hoci Európy už dnes nie je nič pozoruhodné. Strachujete sa, či si vaše dieťa rýchlo nájde kamarátov a dobre zvládne nové prostredie? O tom, ako a či mu to uľahčiť, sme sa porozprávali s psychologičkou PhDr. Ľubou Sládekovou. Rovnaké pravidlá platia, ak máte doma nastávajúceho prváčika.

Čo mám ako rodič urobiť, aby moje deti dobre zvládli nástup do novej školy?
Hlavne sa netreba zbytočne dopredu báť. Dnešní rodičia sa príliš nechávajú ovplyvniť deťmi a sú schopní sa nepresťahovať, ak dieťa nechce! Poznám prípad, keď sa rodina preto rozpadla. Otec začal radšej do nového zamestnania dochádzať. Najprv to boli týždňovky, neskôr chodil domov raz za mesiac a nakoniec si tam našiel partnerku.

Takže dieťaťu pri nástupe do novej školy pomôže, ak vidí naše pevné rozhodnutie pre zmenu?
Áno, je dôležité, ak vaše rozhodnutie, že dieťa zmení školu, je pevné a jednoznačné. Dospelý človek je v tom zrelý, že sa vie rozhodovať. A dieťa musí cítiť, že veríte, že zmena, pre ktorú ste sa rozhodli, bude pozitívna.

Ale asi je normálne, ak mám obavu, či dieťa zapadne do kolektívu, či bude mať dobrú učiteľku...
K deťom treba pristupovať úprimne. Mali by ste dieťaťu povedať, že tam, kam sa sťahujete, sa budete mať dobre, budete tam všetci spolu a bude to zmena nielen pre neho, ale aj pre vás, ale spolu to zvládnete. Je samozrejmé, že nikomu sa nechce meniť to dobré, čo pozná, ale treba im vysvetliť, že dobré to môže byť aj tam, len to bude nové a iné. Keď podľahnete tlaku detí a poviete si, že teraz nie je na sťahovanie vhodný čas, lebo deti majú dobrú učiteľku, kamarátov, dobrú školu, že to nové bude horšie, pre vaše deti to vytvára zlý príklad na zvládanie zmien.

Teda my rodičia máme väčšie obavy zo zmeny ako dieťa?
Rodičia sa toho vždy boja viac ako deti. Ale ony sú naozaj veľmi adaptabilné. A čím je dieťa menšie, tým je to lepšie. Naozaj nepoznám dieťa, ktoré by to nezvládalo. Riešiť problémy treba, ak sa niečo objaví. Nie predtým, keď nie sú. No na druhej strane netreba deťom situáciu prikrášľovať. Stačí byť úprimný.

Ako úprimný?
Neklamať, že tam hneď bude mať kamarátov, keď to nie je pravda. Treba povedať, že všetko príde postupne, aj noví kamaráti. Mám skúsenosť, že veľa rodičov je prekvapených, ako rýchlo si deti nájdu nových kamarátov. Zmena školy je pre dieťa výzva. Zistí, že aj iné situácie zvláda, stúpne mu sebavedomie a začne si veriť aj v iných situáciách. Poznám niekoľko detí, ktoré išli do zahraničia a výborne sa zadaptovali. Dokonca som jednoznačne za to, aby deti chodili inde na strednú ako na základnú školu. Pretože je to pre nich nová etapa, ktorá je pre ne výzvou, aby si budovali niečo nové a zaradili sa v novej sociálnej skupine. Deti potrebujú nové podnety, kontakty. A tie im, čím sú staršie, viac chýbajú.

Mám sa pýtať, ako sa mu v novej škole páči? Alebo čakať, kým sa dieťa samo rozhovorí?
Netreba, aby ste boli prehnane centrovaní na to, ako bolo. Nechajte, aby sa debata sama vyvinula. Hlavne dieťa nevypočúvajte. Radšej sa opýtajte, ako sa cítilo. Dobré znamenie je, keď si dieťa nájde prvého kamaráta, ktorý bude pre neho takým spojencom, ktorí ho najlepšie zasvätí do toho, ako to v triede chodí.

A keď sa začne sťažovať?
Treba mu povedať, že to chápete, lebo to bol prvý deň a je normálne, že sa cíti tak, ako sa cíti. Nepresviedčajte ho o opaku. Často sa stretávam s rodičmi, ktorí deti zavádzajú, zveličujú a vymýšľajú, čo nebude. Deti predsa nie sú hlúpe. Potom sa nesmiete čudovať, keď vám dieťa prestane dôverovať. Nemyslite si, že deti ušetríte, keď im polovicu informácií zatajíte. To je manipulácia s dieťaťom a realitou. Čím viac dieťa držíte v ilúziách, tým viac mu skresľujete realitu aj vzťahy. Takéto deti majú nereálne očakávania.

Môžem dieťaťu nejako pomôcť, aby zapadlo do existujúceho kolektívu?
Hlavne na prvom stupni sa vzťahy medzi deťmi veľmi rýchlo menia. Raz sa kamaráti so Zuzkou a o týždeň s Jankou. Ako rýchlo ich kamarátstva vznikajú, tak aj zanikajú. Nebála by som sa, že by dieťa nezapadlo do kolektívu. Okrem toho, netreba sa orientovať len na školu. Sú deti, ktoré majú viac kamarátov v mieste bydliska alebo v krúžkoch. Výber priateľov je vždy prirodzený. Ak je vaše dieťa dominantnejšie, popriťahuje tých slabších, ak je submisívnejšie, prispôsobí sa, ak je introvertnejšie, bude rad šej viac samo... Po čase si určite nájde svoje miesto. Hlavne v žiadnom prípade nežiadajte od učiteľa, aby zariadil, aby sa deti s ním kamarátili. Čím menej sa do toho budete starať, tým viac svoje dieťa podporíte, lebo mu dôverujete. To je asi úplne najdôležitejšie ukázať, že mu veríte, že je schopné to zvládnuť.

Zdroj: SITA (Mamina)