Maturita – aká je a aká by mohla byť

Školské systémy sú všade na svete skôr konzervatívne a realizovať v nich zmeny nie je ľahké. Preto môžeme byť hrdí, že sa nám podarilo v pomerne krátkom čase významným spôsobom zmodernizovať podobu našej maturitnej skúšky. Overovanie nového modelu sa začalo na jar 2000, generálka prebehla v roku 2004 a nová podoba maturity sa uplatňuje od školského roka 2004/2005. Ak vám to nepripadá príliš rýchle, porovnajte to s vývojom v Česku: tam rovnakú reformu začali chystať skôr ako u nás (okolo roku 1998) a naostro sa nová maturita prvýkrát uskutočňuje až v týchto dňoch.

V čom bola reforma významná?
Predovšetkým v tom, že z maturity urobila (aspoň čiastočne) externú skúšku. Predtým prebiehala maturita na princípe „kto učí, ten aj skúša a hodnotí“. Išlo teda o internú skúšku so všetkými negatívami, ktoré takúto „čisto domácu záležitosť“ môžu sprevádzať. Externou sa skúška nazýva vtedy, keď žiakov skúša a hodnotí niekto iný, než kto ich učil.

Centrálne tvorená externá maturitná skúška má mnoho predností, napríklad:
1. umožňuje zjednotiť obsah skúšky vo všetkých školách,
2. umožňuje zjednotiť náročnosť skúšky (chráni tak maturantov, aby neboli znevýhodnení prílišnou „tvrdosťou“ skúšky vo vlastnej škole či poškodení prílišnou „mäkkosťou“ skúšky v inej škole, kde maturujú ich „konkurenti“ v boji o miesta na vysokých školách),
3. poskytuje objektívne dáta o výstupnej úrovni žiakov z jednotlivých škôl (ktoré môžu využívať školy, zriaďovatelia, vedenie rezortu).

Naša maturita však nie je čisto externou skúškou – externá je iba jej prvá časť. Druhá časť zostala interná a prebieha plne v réžii školy. Keďže interné skúšky majú tiež niektoré prednosti, je takýto „zmiešaný“ model rozumným kompromisom. Treba tiež pripomenúť, že istými zmenami prešla aj interná, školská časť maturít. Najvýznamnejšou je asi fakt, že žiaci maturujú pred komisiami zloženými výlučne z odborníkov na daný predmet. Už teda nehlasuje slovenčinár o známke z chémie ako kedysi. Na druhej strane sa ústne maturity predĺžili a sú organizačne náročnejšie, čo sa niektorým školám nepáči.

Pôvodné plány boli iné
Treba však pripomenúť, že počas odskúšavania nového modelu maturity v rokoch 2000 – 2004 bola predstava o jej novej podobe dosť odlišná od toho, čo sa nakoniec uzákonilo. Predovšetkým sa plánovalo, že externá časť maturitnej skúšky (testy) bude zahŕňať omnoho viac predmetov. V súčasnosti sú žiaci testovaní iba zo slovenského jazyka, z vyučovacieho jazyka, cudzích jazykov a z matematiky. Pritom napríklad v roku 2002 boli pilotované aj testy z fyziky, chémie, biológie, geografie, informatiky, dejepisu a z náuky o spoločnosti.

Ďalej sa predpokladalo, že vo väčšine predmetov sa bude maturovať na dvoch rôznych úrovniach. Táto možnosť zostala iba v cudzích jazykoch. Počítalo sa tiež s tým, že matematika bude povinným maturitným predmetom, alebo že si žiaci budú povinne voliť jeden predmet z koša prírodovedných predmetov. Za nešťastnú zmenu pôvodnej koncepcie možno považovať aj fakt, že sa niektoré časti testov („slohové práce“) nakoniec zahrnuli do školskej časti skúšky a sú hodnotené priamo v školách. Pôvodne sa počítalo s tým, že všetky časti testov (vrátane širokých otvorených otázok) budú hodnotené v regionálnych hodnotiacich centrách, teda externe.

Na Slovensku je to tak
Na stránky novín a do správ sa maturity dostávajú iba okrajovo, a aj to zväčša v súvislosti s chybami či únikmi informácií. Pokiaľ ide o rôzne pochybenia (akým bolo napríklad rozoslanie testov s podčiarknutými správnymi odpoveďami), netreba ich dramatizovať. Externá maturitná skúška je pomerne komplexný projekt a rôzne chybičky sa pri štarte takýchto projektov stávajú. Dôležité je, aby organizátor maturít (Národný ústav certifikovaných meraní vzdelávania) mal dostatočnú schopnosť sa z nich poučiť.

Za oveľa vážnejšie treba považovať opakované úniky testov či kľúčov správnych odpovedí. Je pravdepodobné, že k nim dochádza niekde na trase medzi NÚCEM a žiakmi. A je takmer isté, že sa na nich musia podieľať aj dospelé osoby (dokonca možno pracovníci rezortu školstva). Toto je veľká škvrna na našom národnom charaktere a je iluzórne očakávať, že je iba v silách organizátora tento problém spoľahlivo vyriešiť. NÚCEM je jednoducho odkázaný na súčinnosť stoviek osôb (kuriérov, pracovníkov školských úradov, riaditeľov škôl, učiteľov) a kým bude medzi nimi čo len jeden sabotér, bude ťažké únikom stopercentne zabrániť.

Čo však je možné zlepšiť, je korektnosť zadávania testov v školách. Ideálny stav by bol taký, keby interní učitelia školy vôbec neboli počas testov prítomní v triede. Stále totiž existuje mnoho signálov, že v niektorých školách neprebieha administrácia testov (a následne ani interná, školská časť maturít) celkom objektívne. Ako ďalej? Nová maturita u nás odštartovala pomerne rýchlo, avšak v oklieštenej podobe oproti pôvodným plánom. Rozhodne by teda nebolo dobré „zaspať na vavrínoch“ a na dlhé roky zakonzervovať súčasnú podobu. Na to je málo progresívna. Navyše, stále existujú aj viaceré nedoriešené otázky.

Podobne ako pri Testovaní 9 sa treba rozhodnúť, či maturita má byť overovacím, sumatívnym testom, teda akýmsi bilancujúcim ohliadnutím sa za stredoškolským štúdiom, alebo rozlišovacím, predikčným testom hľadiacim dopredu a slúžiacim vysokým školám na optimálne posúdenie schopností uchádzačov (teda ako náhrada prijímačiek). Plniť oba tieto ciele súčasne je problematické. Nedoriešená je aj otázka úrovní testov: niektoré školy (najmä gymnáziá) volajú iba po jednej úrovni vo všetkých predmetoch (azda okrem jazykov), iné (zväčša SOŠ) by uvítali dve úrovne. Argumenty existujú pre jeden aj pre druhý model. Ak by však maturita mala slúžiť aj vysokým školám, mala by sa jej externá časť (testy) rozšíriť o ďalšie predmety, ako bolo pôvodne plánované. V tejto „oklieštenej“ podobe sú testy pre väčšinu vysokých škôl nezaujímavé.

Určite by sa mala znovu otvoriť otázka skladby maturitných predmetov. Maturita má byť dokladom o získaní všeobecného vzdelania, ktorého významnú súčasť tvoria aj prírodovedné predmety. Žijeme vo svete obklopenom počítačmi, technológiami, dátami a štatistikami, no náš systém napriek tomu pripúšťa, aby gymnazista zmaturoval napríklad zo slovenčiny, z angličtiny, dejepisu a náuky o spoločnosti. Z tohto hľadiska je súčasná maturita nevyvážená. Na diskusiu je tiež povinná maturita z cudzieho jazyka na SOŠ a s istou dávkou odvahy by sme možno mohli otvoriť aj tému povinnej maturity zo slovenského jazyka a literatúry, ktorá podľa mnohých stratila opodstatnenie.

Testy by nemali brzdiť
Inováciou by mali postupne prejsť aj samotné testy, a to čo do formy aj obsahu. Podiel uzavretých otázok by v nich mal postupne klesať a malo by ich nahradiť široké spektrum otvorených formátov. Isté zlepšenie by v tomto mohla priniesť aj on-line maturita, avšak nesmelo by ísť iba o mechanické preklopenie testov s výberom odpovede do digitálnej podoby. Čo sa týka obsahu testov, mali by sme čo najviac potlačiť testovanie faktografie a posilniť testovanie všeobecnejších, prierezových zručností (čítanie s porozumením, práca s informáciami, aplikačné úlohy...). V školskej časti by sme mohli ustúpiť od klasických ústnych odpovedí na vyžrebovanú otázku k niečomu kultivovanejšiemu – napríklad k obhajobe vlastnej seminárnej práce na spôsob Stredoškolskej odbornej činnosti. Inšpirácií možno nájsť v zahraničí viac než dosť. (Záujemcom o sci-fi odporúčam oboznámiť sa s podobou dánskej maturity.)

Maturitné testy (ako každé testy, v ktorých o niečo ide) majú veľký vplyv na učiteľov. Američania správne hovoria „What you test is what you get“, teda „čo sa testuje, to sa v školách vyučuje“. Naším cieľom by mala byť taká podoba maturitnej skúšky, ktorá by inšpirovala učiteľov. Aby pre maturitu učili lepšie a kvalitnejšie, než by možno učili bez nej. Rozhodne by nebolo dobré, ak by maturitná skúška mala opačný efekt a brzdila progresívnych učiteľov.

Zdroj: SITA (SME)