Mentálne mapovanie vo výchovno-vzdelávacom procese

Mentálne mapy cielene obsahujú kombinácie kľúčových slov, hlavných myšlienok, obrázkov, rôzne priestorové schémy, farby, väčšie či menšie písmená rôznych farieb. Konštruujeme ich tak, aby boli pre žiakov čo najzrozumiteľnejšie, aby umožnili čo najlepšie pochopenie a zapamätanie.

Pomocou mentálnych máp je možné aj riešenie aktuálnych problémov.

Mentálna mapa pozostáva z usporiadaných obrazcov. Tvoria ich rámčeky, krúžky, obdĺžniky, trojuholníky i iné, ktoré sú spojene čiarami alebo šípkami nakreslenými medzi nimi. Význam im dodáva verbálna informácia v strede tak, že tvoria sústavu vzťahov medzi pojmami a znázorňujú súvislosti.

Ciele mentálneho mapovania:

• Zistiť, čo vieme – ide o rozpoznávanie kľúčových pojmov, vyznačovanie súvislostí medzi myšlienkami, vytvorenie zmysluplnej štruktúry z toho, čo vieme a čomu rozumieme.
• Pomôcť pri plánovaní – realizovať zoskupovanie myšlienok a vyjadrenie súvislostí medzi nimi.
• Pomôcť pri hodnotení – mapovanie pomáha pri hodnotení skúseností alebo vedomostí uvažovaním o kľúčových prvkoch toho, čo vieme alebo čo sme urobili.

Postup tvorby mentálnej mapy:

• Základnú tému alebo hlavný problém napíšeme do stredu papiera/tabule. Potom uvažujeme o čiastkových problémoch, ktoré majú nejaký vzťah k hlavnému problému.
• Každý menši problém/tému/pojem priradíme k väčšiemu alebo hlavnému problému/téme/pojmu.
• Vytvorená štruktúra nie je uzavretá, umožňuje ďalšie prepájanie myšlienok.
• Mentálna mapa demonštruje zviditeľnenie súvislosti, učenie v súvislostiach.

Viac sa o mentálnom mapovaní, ako aj o ďalších metódach inovovania vyučovacieho procesu a aktivovania žiakov sa dočítate v publikácii Inovatívne a aktivizujúce metódy vo výučbe 1. – 4. ročníka ZŠ.