Na základných školách pribúda problémových detí

„Tento rok máme prvýkrát deti s poruchami správania aj na prvom stupni,“ hovorí Zdenka Porubská zo Základnej školy v Chminianskych Jakubovanoch. S deťmi pracuje 19 rokov a potvrdzuje, že na ich škole v posledných rokoch problémoví žiaci pribúdajú.
  
Potvrdzuje tak výskum štátneho Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorý vlani v siedmich krajoch okrem Bratislavy zisťoval, koľko je na základných školách žiakov s poruchami správania.
  
Súboje so žiakmi
  
Výskum sledoval záškoláctvo, skúsenosti detí s drogami, alkoholom a fajčením, alebo to, či ich vyšetrovala polícia. Sledovali aj poruchy učenia, ako sú problémy s písaním a čítaním, ďalej poruchy správania a to, či sú školáci zo sociálne znevýhodneného prostredia.
  
Triedni učitelia označili ako problémových takmer 60-tisíc žiakov z celkových 360-tisícok. Potrebujú podľa nich špeciálnu starostlivosť či psychologickú pomoc. Podobné výskumy sa naposledy konali v rokoch 2004 a 2005.
  
Tretina z učiteľov nevie, že pri práci s neposlušnými deťmi je možné využívať pomoc pedagogických centier a psychológov. „Keď vidíme, že je žiak na hodine nafetovaný, alebo opitý, voláme policajtov,“ hovorí Porubská. Iné postupy nezvykne využívať, škola pritom spolupracuje s lekármi a má aj mimoškolské krúžky. Učitelia na druhom stupni často riešia súboje s tínedžermi, ktorí s nimi súperia o autoritu v triede.
  
„Máme na každú stranu rozhodené siete, ale nepomáha to. Keď opustia školu, všetko sa zneguje a správajú sa podľa svojho okolia,“ hovorí učiteľka z Prešovského kraja.
  
„Názor a skúsenosti učiteľov sú najdôležitejšie, aby systém dokázal reagovať a pôsobiť preventívne,“ hovorí garant projektu Štefan Matula.
  
Detského psychológa s dlhoročnou praxou prekvapilo, že problémové správanie žiakov sa čoraz častejšie objavuje už na prvom stupni základnej školy. Pred pätnástimi rokmi to bolo skôr výnimočné. „Problémy sa prejavujú od tretieho ročníka, keď majú deti problém s prispôsobením sa kolektívu,“ hovorí Erika Mihalovičová, riaditeľka Základnej školy na Ulici pionierov v Rožňave. Hovorí, že deti iba kopírujú vzory, ktoré vidia u rodičov.
  
Podobné problémy riešia i pedagógovia v hlavnom meste, ktorí dotazník nedostali.
  
„Problémy bratislavských žiakov kopírujú celonárodné dáta,“ pripustil detský psychológ Martin Benkovič. Pomoc deťom majú poskytnúť podfinancované Centrá prevencie a pedagogickopsychologického poradenstva. Podľa Matulu odborníci najviac doplatili na postupné znižovanie rozpočtov pre školy. „Zvýšili tak počet problémových detí v triedach, ktoré musia učitelia zvládať.“

Dievčatá sú horšie
  
Výskum ukázal, že každý desiaty problémový žiak má skúsenosti s fajčením, každý dvadsiaty s alkoholom a štyri percentá boli najmenej raz vyšetrované políciou. Pred desiatimi rokmi tvorili dievčatá pätinu problémových detí na školách, dnes ich je o pätnásť percent viac.
  
Veľkú rolu zohráva aj jazyk. „Ak žiak s iným materinským jazykom žije segregovane, trvá mu, kým začne dosahovať priemerné výsledky,“ vysvetľuje Matula. Dieťa je tak od začiatku oproti ostatným v nevýhode.
  
Ministerstvo školstva, ktoré si výskum objednalo, výsledky zatiaľ komentovať nechce. Vysvetľuje to tým, že projekt ešte nie je oficiálne ukončený. 

Zdroj: SME

ŠP odporúča: Edícia Riešenie problémov v školskom prostredí