Prevádzka školy

Naše deti patria v učení k najhorším

Naše deti patria v učení k najhorším
Čas, za aký sa slovenskí žiaci doma pripravujú do školy, je štvrtý najkratší spomedzi všetkých krajín OECD. Podľa najnovšej analýzy to má vplyv aj na ich výsledky. HN prinášajú pohľad na to, kde možno hľadať príčiny zaostávania slovenských škôl a porovnanie s inými krajinami.

Slovensko
Priemerný čas, ktorý trávia žiaci plnením domácich úloh, je na Slovensku na úrovni troch hodín týždenne, hoci priemer v krajinách OECD je o dve hodiny vyšší. Rovnaký výsledok platí aj o výsledkoch v testoch PISA, kde sme sa vlani dostali výrazne pod priemer krajín zoskupenia. To podľa autorov štúdie mohlo byť inak. „Žiaci, ktorí trávia pri plnení domácich úloh viac času, dosahujú v testoch PISA vyššie skóre,“ uviedol Spencer Wilson z mediálneho oddelenia OECD. Podľa analýzy totiž študenti zo škôl, ktoré zadávajú študentom viac úloh, dosahujú v testovaní lepšie výsledky v priemere až o 17 bodov. Riaditeľ Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť Ctibor Košťál je však pri hodnotení výsledkov opatrnejší. Kľúčom k úspechu podľa neho nie je zahltiť žiakov množstvom úloh, kvôli ktorým by prišli o väčšinu voľného času. „Slovensko sa musí zlepšiť hlavne v tom, ako školy využívajú vyučovacie hodiny, ktoré trávia žiaci v školách,“ povedal. A to kvalitnejšou výučbou, názornými ukážkami či rôznymi aktivitami. Podobný názor má aj ďalší analytik Miron Zelina, podľa ktorého je chybou nášho systému priveľa vyučovacej látky. „Školy sa naháňajú za tým, aby stihli prebrať všetko, pričom sa následne málo opakuje. A o opakovaní a utvrdzovaní poznatkov sú aj domáce úlohy,“ reagoval.

Fínsko
Severská krajina je v rebríčku výnimkou. Napriek tomu, že fínski žiaci trávia pri domácich úlohách spomedzi všetkých sledovaných krajín najmenej času, vo výsledkoch patria k najlepším. V rokoch 2 000 a 2 003 sa v rebríčku PISA umiestnili na prvom mieste. „Fínsko popiera trend tým, že našlo kľúč, ako efektívne využívať čas v škole,“ komentoval Košťál. Príkladom sú mnohé krúžky či aktivity, ktoré nasledujú po samotnom vyučovaní a vďaka ktorým si tamojší žiaci nemusia nosiť úlohy na dopracovanie domov. Rozdielom oproti Slovensku sú podľa Zelinu aj lepšie osnovy či lepší vzťah k učivu i k samotným učiteľom. Základnou myšlienkou fínskeho vzdelávacieho systému je, že deti sú vedené k samostatnému a kritickému mysleniu či sebadôvere. A to tak, aby boli schopné poradiť si v rôznych situáciách a rôznych kultúrnych kontextoch.
Princíp štúdia však od nášho nie je výrazne odlišný. Všetky deti vo veku od 7 do 16 rokov navštevujú rovnaký typ všeobecnej základnej školy a približne 95 percent detí navštevuje materskú školu rok pred nástupom na povinnú školskú dochádzku. Rodičia dávajú deti do najbližšej školy k domovu. Všetci žiaci všeobecnej základnej školy majú rovnaké základné predmety, rovnaký obsah a rovnaký spôsob vyučovania.

Rusko
Rusko je spomedzi sledovaných krajín opačným extrémom. Žiaci tu trávia nad domácimi úlohami priemerne takmer desať hodín týždenne. Ani to ho však nerobí rekordmanom. Napríklad pri čínskom Šanghaji hovorí štúdia až o čase 14 hodín za týždeň. V podobných ázijských krajinách je to však podľa Zelinu skôr už o drile a disciplíne, čo nemusí byť len o dostatočnej motivácii. Paradoxom pri Rusku však je, že napriek množstvu úloh pre žiakov sa výsledky v medzinárodných porovnaniach neodrážajú. Rusko totiž v testoch PISA vlani pohorelo rovnako ako Slovensko. „Poukazuje to na to, že aj ďalšie faktory ako kvalita inštrukcií alebo organizácia vyučovania majú výrazný podiel na výkonnosti školstva,“ pripustila samotná štúdia.
Školský systém v Rusku je založený na tom, že ho riadi štát, ktorý zaisťuje dostupnú formu výučby pre všetkých. Väčšina škôl je verejných, avšak v posledných rokoch sa začína rozmáhať aj súkromné školstvo. Častou výčitkou systému je, že žiakov nevedie ku kritickému mysleniu a k vlastným názorom. Skôr sa od nich očakáva opakovanie presného obsahu informácií, časté je aj povinné recitovanie pred triedou. Ruské deti chodia do školy povinne minimálne 11 rokov.

Rebríček krajín podľa toho, koľko času trávia žiaci pri domácich úlohách 1. Rusko 2. Taliansko 3. Írsko 4. Poľsko 5. Španielsko ...
priemer OECD 5 hodín
...
34. Lichtenštajnsko
35. Slovensko
36. Česko
37. Kórea
38. Fínsko

Ako dopadli krajiny v ostatnom testovaní žiakov PISA z matematiky
1. Šanghaj 613 bodov
2. Singapur 573 bodov
3. Hongkong 561 bodov ...
12. Fínsko 519 bodov
...
26. priemer OECD 494 bodov
...
35. Rusko 482 bodov
36. Slovensko 482 bodov
...
63. Katar 376 bodov
64. Indonézia 375 bodov
65. Peru 368 bodov

Zdroj: Ecopress