Nezamestnaní nie sú z gymnázií

Opatrenie, ktorým chce budúci minister školstva Dušan Čaplovič zo Smeru pomôcť mladým ľuďom nájsť si prácu, nemusí zabrať. Na úkor gymnázií plánuje preferovať stredné odborné školy a učilištia. Práve tie však produkujú oveľa viac nezamestnaných.  Gymnáziám chce povoliť brať iba žiakov, ktorí mali v šiestom až deviatom ročníku na základnej škole priemer známok 1,5.

Obavy z limitu 1,5
Ostatných posiela na odborné školy, vďaka ktorým podľa Čaploviča získajú väčšiu šancu zamestnať sa. Zároveň však priznáva, že ich úroveň nie je dobrá. Úrady práce pritom spomedzi absolventov evidujú najviac tých, ktorí vyšli z odborných škôl a učilíšť. Na sklonku februára to bolo okolo 24-tisíc z 30-tisíc nezamestnaných absolventov. Zhruba 2500 vyšlo z gymnázií. Zavedenie „limitu 1,5“ nevítajú učitelia z gymnázií, proti je končiaci minister Eugen Jurzyca z SDKÚ. „Ak by sa znížil počet gymnazistov, skôr by sa nezamestnanosť absolventov zvýšila,“ avizuje Jurzyca.

„Nahnať žiakov do nekvalitných odborných škôl nič nevyrieši. Kritériá prijatia by si mali určovať samotné školy,“ pridáva Ctibor Košťál, šéf Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Ľudovít Sebelédi, učiteľ z gymnázia v Leviciach a iniciátor nových školských odborov, tvrdí, že opatrenie s priemerom 1, 5 nemôže platiť spätne. „Mohlo by poškodiť žiakov, ktorí by si možno dali viac záležať na vysvedčení, keby o tom vedeli.“ Jurzyca upozorňuje, že „v základných školách sa neznámkuje podľa rovnakého metra“, a preto je porovnávanie podľa známok nesprávne. Čaplovič včera reagoval, že o priemere 1,5 je ešte ochotný diskutovať. „Nech sa učitelia netrápia, že som niečo povedal. Potrebujem vyprovokovať diskusiu.“ Či vláda Smeru uvažuje aj o obmedzení počtu vysokoškolákov, Čaplovič nechcel komentovať. Tvrdí však, že určite posilnia bakalárske diplomy. „Načo má štát platiť päťročné štúdium, ak bakalársky titul na niektoré pozície postačuje.“

Chcú firemné školy?
Okrem limitu budúci minister školstva avizuje vytvorenie firemných stredných škôl, ktoré majú pozdvihnúť úroveň odborného školstva. Firmy majú zaplatiť praktickú časť štúdia stredoškolákov, teoretickú by hradil štát. Riaditeľ Strednej priemyselnej školy dopravnej z Košíc Mikuláš Kissi hovorí, že za posledných päť rokov sa im takmer dvojnásobne znížil počet prihlásených. Latku, koho prijmú, znížili. Kým predtým by nevzali žiaka, ktorý mal jednu trojku, teraz zoberú aj takého, čo na polroka v deviatke prepadol. Budúci štátny tajomník ministerstva práce Braňo Ondruš hovorí o spoločnom projekte s rezortom školstva a samosprávnymi krajmi. „Urýchlene nastavíme systém, aby odborné školstvo bolo viac prepojené s podnikovou praxou.“ Na odborné školy chce dostať ľudí, ktorí majú na to, aby pracovali ako kvalifikované robotnícke profesie. Ondruš už komunikoval aj s podnikmi a zamestnávateľskými zväzmi. Medzi nimi aj automobilkami, ale najmä ich dodávateľskými firmami. „Strojárstvo pociťuje najväčší nedostatok mladých kvalifikovaných zamestnancov.“

Hrozivé čísla
Najnovšie údaje európskeho štatistického úradu Eurostat ukazujú, že len mladí Španieli a Portugalci si nájdu prácu ťažšie ako Slováci. Až tretina ľudí do 25 rokov sa u nás nevie zamestnať. To je problém súvisiaci okrem hospodárskej krízy aj s naším školstvom. Na riešenie vysokej nezamestnanosti mladých tlačí aj Brusel. Predseda Európskej komisie Manuel Barroso v januári poslal Úradu vlády list o potrebe riešenia nezamestnanosti mladých. Osem krajín s najhoršími výsledkami má v najbližších dňoch pripraviť plán s konkrétnymi riešeniami na zlepšenie situácie.

Krajiny, kde je najviac mladých do 25 rokov bez práce
Španielsko 50,5 %
Portugalsko 35,4 %
Slovensko 34,2 %
Bulharsko 32,2 %
Taliansko 31,9 %
Írsko 31,6 %
Maďarsko 27,8 %
Poľsko 27,5 %
Švédsko 23,5 %
Francúzsko 21,7 %
Zdroj: Eurostat, február 2012

Zdroj: SITA (Sme)