Päť dôvodov nekvality slovenských vysokých škôl

„Akademici neraz reagujú na kritiku nedostatočného praktického rozmeru výučby defenzívne. Namiesto toho, aby riešili priepasť medzi vysokým školstvom a trhom práce, neustále zdôrazňujú prioritu akademickej slobody pred podriaďovaním sa dopytu firiem,“ pripomína manažérka IHP pre školstvo a vzdelávanie Lucia Kleštincová.

IHP vníma problematicky, že sa školy sústreďujú namiesto kvality na kvantitu. Univerzity namiesto prísneho výberu talentov robia nábory, pritom nepoznajú potreby trhu práce. Výučbe chýba praktický rozmer a jedným z kľúčových problémov je aj nedotiahnutá reforma bakalárskeho stupňa štúdia. Zle nastavenú motiváciu vysokých škôl považuje IHP za hlavnú bariéru zmien, vďaka ktorým by sa mohla skvalitniť výučba študentov, a tým aj zvýšiť ich schopnosť presadiť sa na trhu práce. „Vysoká škola financovaná z verejných zdrojov by mala okrem kvalitného výskumu vychovávať talenty s takou špecializáciou a kompetenciami, aké si vyžaduje aktuálna ekonomická situácia,“ hovorí Kleštincová.

Výsledkom chýbajúcej komunikácie medzi školami a trhom práce je nárast nezamestnaných s vysokoškolským diplomom. Mnohí z nich sú potom odkázaní na pozície s nižšou kvalifikačnou náročnosťou, než na akú sa počas štúdia pripravovali. Takýmto spôsobom oberajú o pracovné miesta stredoškolsky vzdelaných. Podľa IHP je priam nemožné očakávať kvalitu a uplatnenie všetkých absolventov na trhu práce, ročne skončí štúdium vyše 70-tisíc absolventov. „Podiel novoprijatých študentov na prvý stupeň a spojené štúdium presahuje 60 percent populačného ročníka. Akú záruku má potom študent, rodič, zamestnávateľ či akýkoľvek daňový poplatník, že vysoká škola poskytuje excelentnú prípravu na kariéru,“ pýta sa Kleštincová.

Kým pred pár rokmi musel študent na prijímacích pohovoroch ovládať nemalú časť učiva prvého ročníka vo vysnívanom odbore, dnes si neraz vystačí s maturitným vysvedčením s vyznamenaním. Viaceré školy prijímacie pohovory nerobia vôbec. IHP upozorňuje, že mechanizmus financovania nekladie žiadne nároky na kvalitu prijímaných a absolvujúcich študentov, nezohľadňuje pokles populačného ročníka, ani zmeny v štruktúre ekonomiky. Taktiež neexistuje spätná väzba o využití vzdelania na trhu práce od absolventov ani trhu práce. „To len vyhovuje tým vysokým školám, ktorých absolventi sú slabo uplatniteľní na trhu práce,“ nazdáva sa Kleštincová. Zároveň to znemožňuje hľadať nástroje na stimulovanie štúdia v odboroch žiadaných medzi zamestnávateľmi.

Ako ďalej pozoruje IHP, na mnohých fakultách trávia študenti stovky hodín nad knihami namiesto toho, aby si vedomosti prakticky otestovali v spolupráci s potenciálnymi zamestnávateľmi, na fakultných projektoch, stážach či zahraničných univerzitách. „Z teoretického hľadiska sú absolventi pripravení dostatočne a neraz sú až prekvalifikovaní. Pre chýbajúci praktický rozmer sú však slabí v aplikácii získaných vedomostí v praxi,“ doplnila Kleštincová. IHP upozorňuje i na problémy s bakalárskym štúdiom, ktorý je síce formálne oddelený od magisterského, reálne však absolventovi neumožňuje kvalifikovane sa zaradiť do práce. Na rozdiel od západných krajín u nás nie je považovaný za ukončené vysokoškolské vzdelanie a takmer všetci bakalári pokračujú v magisterskom štúdiu.

„Ak by bakalárske štúdium lepšie zohľadňovalo odkaz zamestnávateľov, určite by boli ústretovejší v prijímaní bakalárov do zamestnania,“ uvádza Kleštincová. Ušetrené financie by sa podľa nej mohli použiť na zvýšenie príjmov učiteľov, prilákanie expertov z praxe, a tým aj systematické skvalitnenie školstva.

Zdroj: SITA