Chýba nám časť učiteľov, Gröhling to chce zmeniť

Ich profesia je často nedocenená, ich úloha však nenahraditeľná. Riaditelia škôl majú akútny problém nájsť kvalifikovaných matematikárov, fyzikárov či informatikárov. Prieskumy ukazujú, že aj keď v odbore vyštudujú, uprednostnia lepšie platené pozície mimo školstva.
Niektoré pozície sa na školách zjavne obsadzujú ťažšie ako ostatné. Riaditeľke Základnej školy Dudova v Bratislave Hane Závodnej každý rok pošle žiadosť aj 20 pedagógov so špecializáciou slovenčina a dejepis. So zameraním na fyziku sa aktívne neprihlási ani jeden. Aj pedagogické fakulty zaznamenali za posledné roky pokles absolventov matematiky a fyziky. Na pracovnom portáli pre pedagógov Edujobs.cz bolo minulý týždeň zverejnených 37 voľných miest pre matematikárov a 23 pre fyzikárov, kým pozícii pre slovenčinárov ich bolo 15.
Vysoká fluktuácia Mnoho škôl sa sťažuje na chýbajúcich matematikárov, aj keď žiakom odovzdávajú kľúčové poznatky. „Ťažko sa môžete stať inžinierom alebo sa uplatniť v technických vedách, ak by ste nemali základy matematiky. Ide o rozvoj abstraktného a logického myslenia a získania praktických zručností,“ opisuje pre HN dôležitosť predmetu školský analytik Peter Zmeko.
Analýza projektu To dá rozum uvádza, že v roku 2017 na celom Slovensku končilo štúdium iba šesť fyzikárov. „Súvisí to s nastavením kritérií vysokých škôl. Sú to veľmi náročné štúdiá. Preto sa ľudia na tieto aprobácie hlásia menej,“ vysvetlil pre HN predseda Odborového zväzu pracovníkov školstva Pavel Ondek.
Nedostatok pedagógov zo špecifickým zameraním nespôsobuje len nízky počet absolventov, ale aj ich fluktuácia do iných povolaní. „Učitelia informatiky sa môžu uplatniť v IT sektore. Jazykárov nám odoberajú firmy a jazykové školy, kde ich lepšie zaplatia,“ hovorí prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman. Analýza Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania v roku 2020 ukázala, že najčastejšie si zamestnanie v inom odbore hľadá 14 percent matematikárov a rovnaké množstvo učiteľov cudzích jazykov.