Chýbajú nám učitelia. Za katedru sa preto majú postaviť študenti

Problém sa stále nabaľuje. Školám dlhodobo chýbajú učitelia prírodovedných predmetov, ale aj prvého stupňa. Mnoho kvalifikovaných vyučujúcich je v dôchodkovom veku. Perspektívni mladí odchádzajú do iných sektorov pre vyčerpanie z pandémie a nízke platy. Obsadiť niektoré miesta v zborovniach je nadľudský výkon. Riaditelia napriek tomu musia zabezpečiť vzdelávací proces. Dočasné riešenie prinesie schválená novela zákona o pedagogických zamestnancoch. Umožní, aby akútny nedostatok mohli suplovať študenti.

Učiť budú na dohodu
Do stresovej situácie sa dostala aj riaditeľka Základnej školy vo Svite Monika Dudinská. Po výberovom konaní chcela zamestnať matematikárku a fyzikárku. „Pani mi týždeň pred nástupom povedala, že si vybrala inú školu,“ opisuje pre HN. Priznáva, že aj v ich regióne je táto kombinácia nedostatkovým tovarom. Od budúceho roka by však chýbajúce miesta mohla obsadiť aj inak. Nová legislatíva totiž umožní, aby výučbu mohol zabezpečiť aj pracovník mimo pracovného pomeru na základe dohody. „Môže to byť aj študent príslušného učiteľského študijného programu,“ spresnil pre HN odbor komunikácie rezortu školstva.
Faktom je, že pre poslucháčov posledných ročníkov pedagogických odborov je prax povinná už dnes. V triede pôsobia spravidla niekoľko týždňov a za svoju činnosť sú odmenení kreditmi. Na predpísané cvičenia sa hlásia vysokoškoláci aj na Gymnázium SNP v Gelnici. „Aj ich využijeme, keď potrebujeme zaplátať dieru a niekto nám v tom čase vypadol,“ povedal riaditeľ Dušan Andraško.
Od budúceho roka by však mohli uzatvoriť dohodu a pôsobiť tam dlhodobejšie. Podľa ministerstva by mal kandidát prejsť štandardným výberovým konaním. „Nemožno vylúčiť, že sa prihlási učiteľ, ktorý spĺňa požadované predpoklady,“ odkázal odbor komunikácie.
Tým sa však tréning nekončí. Keď sa po štúdiu zamestná, riaditeľ mu pridelí uvádzajúceho pedagogického zamestnanca, ktorý je rok jeho mentorom. Tento proces sa nazýva adaptačné vzdelávanie. Podľa riaditeľa Základnej školy Š. M. Daxnera Rimavskej Sobote Petra Černého vtedy získava najcennejšie skúsenosti. „Študenti prichádzajú z univerzít slabo pripravení. Mnohokrát vidíme, že z niektorých nikdy nič nebude,“ konštatuje. Postaviť vysokoškolákov za katedru nepovažuje za šťastné riešenie. Myslí si, že by sa mali na profesiu pripravovať dlhšie.

Zdroj: hnonline.sk