Prekážky v práci v školstve - zvyšovanie kvalifikácie

V tom prípade pracovné voľno poskytne zamestnávateľ najmenej:
• v rozsahu potrebnom na účasť na vyučovaní,
• dva dni na prípravu a vykonanie každej skúšky,
• päť dní na prípravu a vykonanie záverečnej skúšky, maturitnej skúšky a absolutória,
• 40 dní súhrnne na prípravu a vykonanie všetkých štátnych skúšok alebo dizertačnej skúšky v jednotlivých stupňoch vysokoškolského vzdelávania,
• 10 dní na vypracovanie a obhajobu záverečnej práce, diplomovej práce alebo dizertačnej práce.

Povinnosť poskytnúť pracovné voľno v uvedenom rozsahu má zamestnávateľ iba v prípade, ak má so zamestnancom uzatvorenú kvalifikačnú dohodu.

Pracovné voľno pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov pri účasti na kontinuálnom vzdelávaní od 1. novembra 2009 upravuje zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 54 ods. 1) citovaného zákona pedagogickému zamestnancovi a odbornému zamestnancovi patrí pracovné voľno s náhradou funkčného platu v rozsahu:
a) päť pracovných dní v kalendárnom roku na účasť na kontinuálnom vzdelávaní podľa zákona č. 317/2009 Z.z.,
b) ďalších päť pracovných dní na prípravu a vykonanie prvej atestácie alebo druhej atestácie.

Podľa ods. 2) ak trvá pracovný pomer pedagogického alebo odborného zamestnanca len v období školského vyučovania, vzniká mu za každý kalendárny mesiac trvania pracovného pomeru nárok na pol dňa pracovného voľna podľa ods. l) písm. a).

Pre poskytnutie pracovného voľna je dôležitý ods. 3), podľa ktorého uvedené pracovné voľno čerpá pedagogický zamestnanec alebo odborný zamestnanec za podmienok určených riaditeľom. Dobu čerpania pracovného voľna určuje riaditeľ spravidla na dobu, keď je obmedzená alebo prerušená prevádzka školy alebo školského zariadenia.

Toto ustanovenie sa podľa komentára MŠ SR musí vykladať vždy s ohľadom na ustanovenie § 57 zákona č. 317/2009 Z. z., ktoré hovorí, že náklady spojené s kontinuálnym vzdelávaním a atestáciami hradí zamestnávateľ, len ak s týmto vzdelávaním zamestnávateľ súhlasí.

Je to určitá regulácia vzdelávacieho prostredia. Kontinuálne vzdelávanie svojich zamestnancov musí zamestnávateľ plánovať podľa:
- potrieb vyplývajúcich zo školského vzdelávacieho programu,
- svojich finančných možností a
- rozvrhu.
Riaditeľ zodpovedá za kontinuálne vzdelávanie, ktoré koordinuje podľa ročného plánu kontinuálneho vzdelávania.

Toto ustanovenie však nebráni, aby sa aj ostatní zamestnanci prihlásili na kontinuálne vzdelávanie, ale budú ho musieť uskutočňovať buď dištančnou formou (§ 4 ods. 6 vyhl. 445/2009 Z. z.), alebo vo svojom osobnom voľne.

Viac sa dozviete v publikácii Personalistika v práci riaditeľa školy.