Školy brzdí aj zlá komunikácia

„Naša prípadová štúdia ukázala, že zapojením sa do know ledge sharingu si učitelia rozšírili obzory a rozvinuli svoje vyučovacie metódy.“ Vetu, ktorá málokoho prekvapí, nájdeme v štúdii Marit Rismarkovej z Nórskej univerzity vedy a techniky. Rismarková skúmala dosah nórskej školskej reformy z roku 2006, ktorej cieľom bolo popohnať učiteľov, aby sa vzdelávali a prepájali na pracovisku pre dobro svojich študentov. Na mušku si vzala školu na predmestí Trondheimu, v ktorej pôsobilo 40 učiteľov a na starosti mali 500 žiakov. 
Po dvoch rokoch testovania rôznych foriem knowledge sharingu sa učitelia zhodli, že zdieľanie vedomostí medzi pedagógmi im pomáha a chcú v ňom pokračovať. 
Open space zborovňa Znalosti môžu zdieľať školy medzi sebou, ale zdieľanie a prepájanie by malo fungovať aj vo vnútri škôl samotných. 
Možností je veľa: od teambuildingov cez elektronické platformy až po porady. „Mám skúsenosť z austrálskeho systému, kde mali poradu pedagogického zboru dvakrát do týždňa a niekedy bola aj dvoj až 
trojhodinová. Učitelia však boli potom v práci dlhšie. U nás bývajú tieto porady možno raz za mesiac a riešia skôr logistické veci,“ hovorí analytik Jozef Miškolci z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť. Vysvetlil, že na školách sa častejšie stretávajú len učitelia z jednej predmetovej komisie, napríklad fyzikári či slovenčinári. Presne to je prípad Gymnázia Pavla Horova, kde učitelia spolu komunikujú o nových metódach najčastejšie v kabinetoch. Aj v tomto prípade sa však dá niečo vymyslieť. „Kolegovia, ktorí sa medzičasom zúčastnili na nejakom školení, prípadne si sami osvojili niečo nové, to prezentujú na spomínaných stretnutiach, respektíve sa dohodne termín vzorovej otvorenej hodiny, kde sú tieto poznatky uplatňované prakticky,“ povedal tamojší učiteľ slovenčiny a dejepisu Matej Starják. Priznal však, že vzorové hodiny sa v rámci predmetovej komisie realizujú raz alebo dvakrát v školskom roku. 
Vladimír Burjan, riaditeľ firmy Exam testing, hovorí, že kvôli tomu, aby učitelia spolu hovorili, prešli niektoré školy na open space zborovne, čo síce niektorým učiteľom nevyhovuje, ale výhodou je, že sa pedagógovia rôznych aprobácií takto aspoň denne stretávajú. Prestavba zborovne však vo väčšine prípadov neprichádza do úvahy. Vtedy sú riešením častejšie porady. Burjan hovorí, že naši učitelia nie sú na tento systém zvyknutí, takže by im mohli prekážať ako práca navyše. „Sú krajiny, kde majú učitelia stanovený pevný pracovný čas – vtedy nie je s poobedňajšími poradami problém,“ doplnil Burjan. Príkladom školy, kde to takto funguje, je Spojená škola Poprad. Porady tam zaviedli na týždennej báze. Ich cieľom je, aby boli všetci učitelia vrátane pedagógov zo škôlky a umeleckej školy, ktoré sú súčasťou inštitúcie, informovaní, čo kto robí. „Učitelia sa snažia prepájať a učiť v súvislostiach viaceré predmety,“ vysvetľuje riaditeľka školy Viera Grohová. Výsledkom sú potom zaujímavé projekty, kde sa vedia prepojiť prírodovedné predmety s jazykmi. Vlani sa učitelia dohodli, že budú na vyučovaní čítať celé knihy. „Vybrali sme knihu od Hemingwaya Starec a more a dohodli sme sa s učiteľmi, že v rámci toho, aby žiaci lepšie pochopili kontext, sa budú napríklad na biológii rozprávať o lietajúcich rybách a mori, na geografii o tom, kadiaľ sa vlastne hlavná postava plavila. Žiaci si k tomu pripravili mapu. Na matematike si zase skúšali výpočty v stopách a míľach,“ opísala riaditeľka. Predtým pripravovali pre žiakov tematické dni. Vybrali sa s nimi napríklad na neďalekú stanicu, kde sa meria ozón. Na chémii sa potom venovali ozónovej vrstve, na fyzike rôznym spôsobom merania a na slovenčine sa učili pracovať s informáciami a vytvárali slogan o tom, na čo v ten deň prišli. Grohová tvrdí, že výsledky pociťujú až teraz po desiatich rokoch práce. Učiteľov podľa nej už do porád tlačiť netreba, motiváciu zvýšili dobré ohlasy žiakov. Ďalším príkladom, ako môže fungovať zdieľanie poznatkov medzi učiteľmi, sú konferencie. 
Kredity za lyžovačku Vymieňať si know-how je ich alfou a omegou. „Problémom však je, že na ne chodí iba pomerne úzky okruh učiteľov. Sú s tým spojené finančné náklady, treba riešiť suplovanie, takže väčšinou posielajú učiteľov na konferencie iba,osvietení‘ riaditelia,“ podotkol Burjan. 
Ak sa už učiteľ na konferenciu dostane, väčšinou si ju chváli. Jedným z najpopulárnejších slovenských podujatí tejto kategórie je akcia Učiteľ nie je Google. PR manažérka Nataša Navrátilová hovorí, že počet účastníkov podujatia sa im každý rok zvyšuje. Vlani ich prišlo päťsto a chválili si napríklad konkrétne námety na fyzikálne či chemické pokusy už v materskej škole. Konferencie a školenia sa dajú však aj „zneužiť“. „Existuje akýsi pokrivený kreditový systém, v rámci ktorého po nazbieraní kreditov z rôznych školení učiteľovi trochu stúpne plat,“ opisuje Vladimír Burjan. Problémom však je, že systém nie je dostatočne viazaný na aprobáciu, takže napríklad učiteľ fyziky môže získať kredity aj za kurz lyžovania.

Zdroj: krátené/Hospodárske noviny