Štruktúra hodnotiaceho rozhovoru

24.11.2011
Personalistika

V podmienkach škôl a školských zariadení sa hodnotiaci rozhovor odporúča ako najvhodnejšia forma hodnotenia zamestnancov. Zameraný by mal byť nielen na „odpočet“ splnených úloh, ale aj na proces, ktorým k nim hodnotený zamestnanec dospel.

Štruktúru hodnotiaceho rozhovoru tvorí:

1. Úvod do rozhovoru. Navodenie priaznivej atmosféry pre rozhovor, zníženie napätia a trémy zúčastnených.

2. Vyjadrenie (sebahodnotenie) hodnoteného. Hodnotiteľ vyzve hodnoteného zamestnanca, aby sám zhodnotil výsledky svojej práce za uplynulé obdobie. Odporúčame usmerniť ho tak, aby hovoril najskôr o úspechoch a až potom prešiel k úlohám, pri plnení ktorých sa vyskytli nejaké problémy, resp. ktoré sa mu nepodarilo zvládnuť k plnej spokojnosti.

3. Vyjadrenie hodnotiteľa. Hodnotiteľ zhodnotí dosiahnuté výsledky – tak kvantitatívne, ako aj kvalitatívne, používa konkrétne argumenty, ktoré zhromažďoval v priebehu celého hodnotiaceho obdobia, vyzdvihuje pozitíva, dosiahnuté úspechy zamestnanca, analyzuje slabé, resp. nedostatočné plnenie úloh v priebehu hodnoteného obdobia, pri analyzovaní problémových oblastí a nedostatkov sa sústredí na pracovný výkon a výsledky, vyhne sa hodnoteniu osobnosti, identifikuje oblasti zlepšenia, analyzuje spokojnosť zamestnanca na pracovisku, usiluje sa dosiahnuť dohodu o hodnotení výsledkov práce hodnoteného zamestnanca.

4. Zhodnotenie podľa kritérií (metodiky).

5. Spoločné stanovenie, resp. odsúhlasenie úloh a cieľov na ďalšie obdobie. V tejto časti hodnotiaceho rozhovoru je potrebné analyzovať možnosti rozvoja a vzdelávania, požiadať hodnoteného zamestnanca, aby navrhol konkrétne ciele a úlohy, ktorým sa chce venovať v budúcnosti, zvážiť predstavu hodnoteného o jeho ďalšom pôsobení, objasniť hodnotenému, prečo sa niektoré jeho námety nemôžu v súčasnosti prijať, spoločne stanoviť konkrétne, merateľné, časovo ohraničené ciele na ďalšie obdobie, požiadať hodnoteného o vyjadrenie k úlohám a cieľom na ďalšie obdobie, viesť diskusiu o podmienkach splnenia navrhnutých cieľov a úloh, zhrnúť predchádzajúcu diskusiu a zopakovať úlohy prijaté do budúceho obdobia, motivovať ho k ďalšej spolupráci.

6. Súhlas alebo nesúhlas hodnoteného. Hodnotený vyjadrí svoj súhlas alebo nesúhlas s hodnotením hodnotiteľa. Potvrdí to podpisom na zázname z hodnotiaceho rozhovoru, resp. v prípade nesúhlasu uvedie svoje výhrady. Samotný podpis na záznamovom hárku znamená len skutočnosť, že hodnotiaci rozhovor sa uskutočnil, nie postoj hodnoteného k jeho priebehu alebo výsledku.

7. Záver rozhovoru. Úlohou hodnotiteľa je v závere urobiť písomné závery hodnotenia, požiadať hodnoteného zamestnanca o podpísanie záznamu z vedenia hodnotiaceho rozhovoru so zamestnancom, poďakovať za spoluprácu pri hodnotení (jeho prípravu a podnety v diskusii), zabezpečiť kópiu záznamu z hodnotenia pre hodnoteného zamestnanca.

Vybrané z publikácie Profesijný rozvoj zamestnancov školy.

Komentáre

Ak chcete komentovať, prihláste sa alebo zaregistrujte