Legislatíva
Poradkyňa ministra: Ide nám o porozumenie umeleckého textu

Žiak má s dielami reálne pracovať na hodine, prostredníctvom nich rozvíjať a zdokonaľovať svoje čitateľské a interpretačné kompetencie, svoj pohľad na literatúru a v neposlednom rade aj svoju osobnosť, hovorí o povinnom čítaní poradkyňa ministra školstva Ivana Gregorová.
* Skúsenosti učiteľov signalizujú, že deti čítajú málo literatúry – a o povinnú nemajú veľký záujem. Považujete povinnú literatúru za potrebnú súčasť vyučovania literatúry?
„Povinné čítanie spravidla odmieta každá generácia. Zoznam autorov a štandardizovaných literárnych diel je súčasťou vzdelávacieho štandardu zo slovenského jazyka a literatúry pre gymnáziá, resp. stredné odborné školy. Od stoviek autorov a diel sme prešli k zoznamu niekoľkých, aby sme umožnili učiteľom s týmito textami pracovať priamo na hodine. Žiak má s dielami reálne pracovať na hodine, prostredníctvom nich rozvíjať a zdokonaľovať svoje čitateľské a interpretačné kompetencie, svoj pohľad na literatúru a v neposlednom rade aj svoju osobnosť.“
* Máte prieskumy o čítaní súčasnej mladej generácie? Ak áno, o čom vypovedajú a ako sa toto poznanie prejavuje pri výučbe literatúry?
„Ministerstvo školstva sa zameriava najmä na sledovanie úrovne čítania s porozumením. Najmä medzinárodné merania ako PIRLS či PISA poukazujú na niektoré slabé stránky našich žiakov v oblasti syntézy a hodnotenia. Práve preto bola v apríli 2016 schválená Národná stratégia zvyšovania úrovne a kontinuálneho rozvíjania čitateľskej gramotnosti, ktorej jedným z cieľov je aj budovanie vzťahu žiaka k čítaniu. V prípade literatúry nemôžeme ostávať len na úrovni čítania „pre potešenie“, základom sa stáva postupné rozvíjanie čitateľa od naivnej úrovne cez schopnosť analyzovať umelecký text, porozumieť mu, až po schopnosť syntetizovať poznatky o texte, interpretovať ho a hodnotiť z rozličných uhlov pohľadov.“
* Akým spôsobom sa vyberajú diela zaradené do povinnej literatúry?
„Zoznam autorov a štandardizovaných literárnych diel je súčasťou vzdelávacích štandardov. Základom výberu je cieľ vyučovania literatúry. A tým je naučiť žiakov porozumieť umeleckému textu a ukázať žiakom, ako sa literatúra menila naprieč literárnymi obdobiami. Vybrané diela okrem toho musia poskytovať priestor na aplikáciu a rozvoj jednotlivých vedomostí a zručností, ktoré žiaci majú nadobudnúť počas štúdia.“
* Podľa viacerých učiteľov zaradenie najmä starších diel môže žiakov demotivovať, často tej zobrazovanej realite ani nerozumejú. Nebolo by riešením uprednostňovať modernú svetovú literatúru?
„Stále sme v škole. A škola by mala byť miestom, ktoré má žiakovi ukázať veci, ktorým nerozumie a v druhom kroku mu má ukázať cestu, ako má porozumieť. Ak chceme žiakom ukázať, ako sa vyvíjala literatúra, je ťažké túto skutočnosť prezentovať napríklad len na literatúre od 80. rokov 20. storočia, resp. 21. storočia. To by sme nečítali ani niektoré diela, ktoré dnes vypredávajú kiná. V tomto smere je kľúčovou postavou učiteľ a jeho schopnosť motivovať žiakov.“
* Zrejme pri čítaní nejde len o pochopenie obsahu či príbehu, ale aj o porozumenie textu s estetickými vlastnosťami a kritickým zhodnotením prečítaného.
„Áno, ide o porozumenie umeleckého textu a máte pravdu: aj kritické zhodnotenie prečítaného. Preto sme sa snažili vytvoriť priestor, aby sa žiaci podrobne mohli venovať súboru diel, ktoré by za štyri roky nemali len prečítať, ale ich aj vlastnými silami vysvetľovať, interpretovať, diskutovať o nich, zaujať k nim aj kritické stanovisko. Čiže ak sa im niektoré diela nepáčia, tak to majú vedieť povedať, ale nielen na úrovni páči – nepáči. Ak sa mi dielo páči alebo nepáči, tak by som mal vedieť prečo a najmä, mal by som to dielo najprv prečítať.“
* Majú učitelia dosť času aj na takéto narábanie s textom?
„Situácia je komplikovaná a vyžaduje si skutočnú prácu s textom: prechádzať ho, vysvetľovať, hľadať paralely, ako ho žiakom priblížiť. Myslím, že práve v čase informačného boomu má učiteľ absolútne možnosti priblížiť žiakom jednotlivé diela. A keď už máme ten informačný boom, prečo to neurobiť ako diskusné fórum, ale také, ktoré bude mať aj argumentačný potenciál, jasné pravidlá, bez urážok, relevantne podložené názory? Literatúra je hra a tak sa k nej dá aj pristupovať.“
* Herec a scenárista Michal Kubovčík vytvoril pre stredoškolákov vlastný variant povinnej literatúry, tzv. Baštrng, kde séria videí s týmto názvom ponúka aktuálny a zábavný pohľad na knižné diela. Považujete to za vhodný spôsob sprístupňovania povinnej literatúry stredoškolákom?
„Ide o jednu z možností, ako motivovať žiakov k čítaniu klasickej literatúry. V tomto smere môžeme Kubovčíkovo spracovania literárnej klasiky privítať. Je to jeden z účinných spôsobov, ako vtiahnuť žiakov do príbehu, ako ich priviesť k literatúre. Je to však len prvý krok. Adaptácia klasiky tak ako filmové spracovanie literárneho diela. Toto vtipné a moderné prerozprávanie otvára učiteľovi dvere k samotnému originálu.“
Zdroj: SME
Štítky: ministerstvo školstva, poradkyňa ministra školstva Ivana Gregorová, Čitateľská gramotnosť