Poslanci nechcú zrušiť štátnice

Opozičným ani koaličným poslancom sa totiž nepozdáva, aby o ponechaní alebo zrušení záverečných štátnic rozhodovali jednotlivé školy. Upozorňujú, že v súčasnej situácii by taký krok ešte zhoršil kvalitu vysokoškolského štúdia, ktoré zápasí s plagiátorstvom a kupovaním bakalárskych či diplomových prác.

Ministerstvo napriek tomu neplánuje sporný návrh z pripravovanej novely vysokoškolského zákona vypustiť. Jeho hovorkyňa Miriam Žiaková zdôrazňuje, že štátnice nerušia. „Návrh len hovorí, že hlavnou požiadavkou na skončenie vysokoškolského štúdia je štátna záverečná práca. Zostane na rozhodnutí školy, či si ponechá aj ústnu štátnu skúšku a v akom rozsahu,“ tvrdí. S navrhovanou zmenou, ktorá je súčasťou pripravovanej novely vysokoškolského zákona, nesúhlasí ani poslanec Miroslav Beblavý (SDKÚ), hoci rezort školstva vedie nominant jeho strany Eugen Jurzyca. „Štátnice sú jediný prvok štátnej a verejnej kontroly, ktorá existuje. Neviem, či je teraz správny čas na to, aby sa vypustili,“ zapochyboval Beblavý, ktorý spolu s ďalšími poslancami ešte v máji napísal ministrovi, aby svoje rozhodnutie zvážil.

Za zachovanie štátnych skúšok sú i poslanci KDH. Podľa podpredsedníčky parlamentného výboru pre vzdelávanie Jany Žitňanskej (KDH) by ich zrušenie mohlo ešte väčšmi znížiť kvalitu vysokých škôl. „Vieme, že prekvitá plagiátorstvo, že sa dajú kúpiť rôzne semestrálne, bakalárske a diplomové práce. Budeme o tom ešte diskutovať, ale zatiaľ si myslíme, že zrušenie štátnic nie je ideálnym riešením,“ uviedla Žitňanská. Podľa nej však možno diskutovať aj o budúcej podobe štátnic. „Teraz nepotrebujeme robiť kozmetické zmeny, ale naštartovať také reformy v systéme, aby sa zlepšila kvalita vysokých škôl. Bolo by veľmi nešťastné, keby takéto témy zastreli potrebu systémovej zmeny zvnútra,“ komentoval návrh poslanec SaS Martin Poliačik. Nesúhlas so zrušením štátnic už prejavila aj opozícia. Podľa exministra školstva Jána Mikolaja (SNS) je záverečná štátnica preukázaním vedomostí, ktoré študent získal počas štúdia. Jej vynechanie by tak údajne ešte viac prehĺbilo priemernosť až podpriemernosť vysokých škôl.

Koaliční poslanci nevedeli ešte povedať, ako sa zachovajú, keď sa novela s týmto zámerom po prebiehajúcom pripomienkovaní dostane do Národnej rady, čo by mohlo byť už na jeseň. Poliačik je presvedčený, že by prípadnú zmenu presadili už na rokovaní parlamentného výboru. Žitňanská s Beblavým očakávajú, že o návrhu sa ešte bude diskutovať. Beblavý by však súhlasil aj s istým kompromisom. Predstavuje si ho tak, že by sa štátnice zachovali len na bakalárskom stupni, kým na magisterskom by neboli povinné a dôraz by sa tam kládol na kvalitnú obhajobu záverečnej práce.

Argumentuje tým, že bakalárske práce už dnes väčšinou nie sú kvalitné, skôr ide takzvané kompiláty, teda diela poskladané z iných poodpisovaných textov. Bakalárske práce podľa neho dokonca devalvujú úroveň diplomových prác, pretože si na ich slabú kvalitu školy pomaly zvykajú. Preto by údajne nebolo vhodné rušiť bakalárom záverečné štátnice. „Na magisterskom stupni sa však už dá nástojiť na tom, aby študenti v diplomovej práci robili niečo originálne,“ zdôvodnil Beblavý s tým, že pri takom zadaní možno už aj lepšie kontrolovať kvalitu záverečnej práce.

Ministerstvo tvrdí, že niektoré školy s prírodovednými a humanitnými odbormi plánované zmeny vítajú, lebo ich študenti potrebujú kvalitné záverečné práce, kým iné, ako napríklad medicína, chcú štátnice zachovať, pretože stavajú skôr na vedomostiach a praktických schopnostiach. „Treba dať dôraz na záverečné práce, na tom sa všetci zhodneme,“ tlmočil stanovisko Slovenskej rektorskej konferencie jej prezident Libor Vozár. „Väčšina vysokých škôl, kde sa záverečné štátne skúšky nevyžadujú, je toho názoru, že stačí obhajoba záverečnej práce. Zodpovedá to trendom vo vyspelom svete. Som presvedčený, že keď tej obhajobe budeme venovať väčšiu pozornosť, veľmi ľahko sa príde na to, či študent podvádzal,“ zdôvodnil Vozár.

Niektorí odborníci však varujú, že aj keď sa v mnohých zahraničných krajinách od záverečných štátnic upustilo, u nás to môže skôr uškodiť. Podľa Jana Kouckého zo Strediska vzdelávacej politiky na Karlovej univerzite v Prahe je problém v tom, že to, čím zahraničné štáty prechádzali od 60. rokov, sa u nás teraz odohráva veľmi rýchlo. A to so sebou prináša množstvo omylov a zlých riešení. Zlyhať tiež môže ľudský faktor. „Vysoké školstvo historicky vychádzalo a stavalo predovšetkým na nepísaných etických normách, ktoré však v „moderných masových fabrikách na diplomy“ prestávajú platiť. V Česku napríklad došlo k aféram s podvodmi, predávaním diplomov, neoprávneným uznávaním pochybných aktivít za plnohodnotné štúdium a podobne, čo veľmi podlomilo dôveru k nemu. Preto by som sa obával, že ďalšie oslabovanie právnych noriem, požiadaviek a nárokov na študentov povedie k ešte väčšiemu rozdrobovaniu kvality štúdia. Navyše neverím, že by sa zvýšili požiadavky na záverečné práce,“ zhrnul výhrady český odborník na školstvo.

Zdroj: SITA (PRAVDA)