Postup pri riešení vandalizmu v škole

Školský poriadok by mal jasne vymedzovať zodpovednosť žiaka a rodičov pri zničení alebo znečistení majetku školy. Takisto školský poriadok obsahuje výchovné opatrenia, ktoré škola môže použiť pri jednorazovom alebo opakovanom incidente žiaka, ktorý sa týka poškodzovania majetku (napr. napomenutie triednym učiteľom, pokarhanie triednym učiteľom alebo riaditeľom, zhoršená známka zo správania až po vylúčenie zo školy).

Každé poškodenie majetku, ktoré spôsobil žiak, je rodič povinný opraviť alebo nahradiť. Ak sa čin stane, môže sa uzatvoriť písomná dohoda medzi školou, rodičmi a žiakom. Škola má zohľadňovať finančnú situáciu rodiny, poprípade určiť splátkový kalendár odčinenia škody.

Okrem finančnej náhrady možno uplatniť aj alternatívny trest so zapojením žiaka. Žiak musí urobiť niečo v prospech školy (napr. starostlivosť o čistotu školského dvora, namaľovanie školských lavíc a pod.). Dôležité je, aby žiak pochopil, prečo trest dostal, aké bolo jeho nežiaduce správanie, ktorým porušil pravidlá školy alebo zákon. Žiak musí byť schopný trest prijať, to znamená aj zmeniť svoje správanie do budúcnosti. Dohoda by mala smerovať k prijatiu spôsobu nápravy správania žiaka. Mala byť reálna, konkrétna, merateľná a aj časovo obmedzená. Žiak by mal sám navrhnúť, v akých ohľadoch sa má jeho správanie zlepšiť. Niekedy je lepšie zapojiť do tohto procesu aj odborníka mimo školy, ktorý pôsobí v procese nestranne a nezaujato (psychológ, pracovník CPPP, mediátor).

Čo robiť a čo si všímať?

• Vždy sa musíme snažiť zistiť príčinu, prečo žiak alebo študent našej školy reagoval takýmto spôsobom.
   
• Okrem potrestania a sankcií pre žiaka, musíme zabezpečiť následnú starostlivosť a prácu
  s ním (či už je to koordinátor prevencie, školský psychológ, psychologická poradňa).
   
• Samozrejme, že žiak si pri osobnom rozhovore nemusí uvedomovať presné pohnútky a motívy, ktoré ho viedli k činu (hľadanie príčin môže byť dlhodobejší proces) alebo k nám nemusí pociťovať dostatočnú dôveru, aby sa s nami podelil o svoje pocity a emócie.
   
• Po zmapovaní situácie často vyplynie, že žiak má nejaký dlhodobo neriešený konflikt, napríklad v triede.
   
• Vandalizmom môže upozorňovať na seba. Hnev voči spolužiakom, ktorý vzniká z odmietania, nedokáže primeraným spôsobom vyjadriť priamo im, ale nachádza si náhradný zdroj, napr. zničenie skrine.
   
• Žiak je často v triede outsiderom.
   
• Vtedy treba zapojiť do riešenia situácie celú triedu. Usilujeme sa podporiť akceptovanie vzájomných rozdielov medzi žiakmi, zameriame sa na vzájomnú spoluprácu v triede, riešime konflikty.
   
• V prípade potreby môže škola zapojiť do riešenia poradňu s centrom výchovnej a psychologickej prevencie.

Vybrané z publikácie Sociálne vzťahy a problémy na školách.