Pre lepšie výsledky treba pomôcť najmä slabým žiakom

„Uvedomujeme si, že máme školy, kde je to výborné a uvedomujeme si, že máme časť škôl nie príliš dostatočne motivovaných,“ povedal štátny tajomník. Podľa rezortu školstva je potrebné posilniť predškolskú prípravu detí z rizikových skupín v škôlkach či posilniť poradenské služby v školách tým, že tam pribudnú špeciálni pedagógovia. Potrebný je aj osobitný prístup k potrebám žiaka, píše sa v materiáli, ktorý vypracoval Štátny pedagogický ústav a pod ktorý sa podpísal minister školstva Dušan Čaplovič.
  
Podľa tajomníka Chudobu je tiež potrebné hodnotiť kvalitu práce žiakov, ale aj učiteľov. To by sa mohlo potom odraziť na prideľovaní peňazí školám. V súčasnosti totiž školy dostávajú peniaze na žiaka – normatív. Podľa Chudobu by tiež pomohlo zvýšenie platu učiteľov, ktorí by boli viac motivovaní. Za jeden z problémov v slovenskom školstve označil aj to, že je školský systém decentralizovaný. Základné a stredné školy totiž patria aj pod mestá a obce či vyššie územné celky. „Určite by sa jednoduchšie riadilo a svedčalo by to podľa môjho názoru viac ako súčasný decentralizovaný systém, kedy je príliš veľa pánov nad školstvom,“ povedal Chudoba s tým, že ide o jeho súkromný názor.
  
S tým, že je potrebné pomôcť slabším žiakom, ktorí často pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, súhlasí aj riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní vzdelávania (NÚCEM) Romana Kanovská. „Jedným z riešení je zvýšiť počet odborných asistentov v takýchto problémových školách a lokalitách,“ hovorí Kanovská. Asistent učiteľa pomáha žiakovi, ktorý potrebuje osobitný prístup pri vzdelávaní. Podľa nej by pomohli aj terénni pracovníci, ktorí by sprostredkovali komunikáciu medzi štátom, školou a komunitou, v ktorej žiak vyrastá, na to by však bolo potrebných viac financií v školstve. V NÚCEM si tiež podľa nej budú po novom všímať nielen výsledky žiakov, ktoré dosiahnu v danom okamihu, ale najmä to, ako sa žiak počas vzdelávania posunul. „Už nás nebude zaujímať len to, aké výsledky majú žiaci v jednom časovom období, napríklad v testovaní deviatakov. Dôležité bude, ako sa žiak zlepšil za dané časové obdobie a či ho škola dokázala posunúť,“ hovorí Kanovská. Ak sa tento faktor odrazí na prideľovaní peňazí školám, mohlo by to byť pre nich motivujúce, dodáva.
  
Pomoc slabším žiakom je kľúčovým opatrením aj podľa nezaradeného poslanca Miroslava Beblavého. Podľa neho síce máme psychológov a deťom sa venujú sociálni pracovníci, je ich však málo, majú slabú podporu a nie sú dobre previazaní so školami. „Potrebujeme obrovskú investíciu do tejto, nazvem ju, sociálnej funkcie školy,“ povedal. Problémom je podľa poslanca aj to, že slovenský systém vzdelávania neverí, že skoro každé dieťa má na to, aby bolo dobré. „My si jednoducho myslíme, že veľká časť detí je aj vďaka týmto rodinným faktorom jednoducho tak slabá, že jediná úloha školského systému je minimalizovať problémy s nimi,“ uzavrel. Poslanci výboru NR SR pre vzdelávanie zobrali správu rezortu školstva o pripravovaných opatreniach na vedomie. Zároveň zaviazali ministerstvo, aby do 15. septembra predložilo konkrétnejšie riešenia.
  
Slovenskí žiaci si pri poslednom vyhodnotení medzinárodnej štúdie PISA pohoršili vo všetkých troch sledovaných oblastiach - v matematickej, čitateľskej aj prírodovednej gramotnosti. Testy 15-roční žiaci z celého sveta písali ešte v apríli 2012, výsledky zverejnili v decembri 2013. Prvýkrát od roku 2003, odkedy sa Slovensko do medzinárodného testovania zapája, sú výsledky slovenských žiakov vo všetkých oblastiach výrazne podpriemerné oproti iným krajinám OECD. Narástol u nás počet žiakov v tzv. rizikovej skupine, teda s najnižšou úrovňou vedomostí. Zároveň klesol počet najlepších žiakov s top vedomosťami.

Zdroj: SITA

Štítky: ministerstvo školstva