Prečo šikovní mladí ľudia nechcú robiť učiteľov

Naši žiaci majú zlé výsledky v medzinárodných testoch a stále sa zhoršujú. Na školstvo sa sťažujú rodičia aj firmy.

Jedným z dôvodov sú aj učitelia – vzdelávanie môžu deťom vylepšiť alebo ich môžu aj znechutiť. Mnohí z tých najlepších však byť nechcú.

Pýtali sme sa preto, čo od profesie učiteľa najviac odrádza, a čo by sa malo zmeniť ako prvé.

NÍZKE PLATY

„Peniaze nie sú všetko,“ hovorí Milada, ktorá učí na základnej škole v Čadci. Učiteľkou je 24 rokov. „Baví ma to, mám rada deti. Musím sa stále učiť, aby ma nepredbehli tí najlepší, ktorých tu ešte pár máme. Rada sa učím nové metódy učenia,“ hovorí, čo ju drží aj po toľkých rokoch v škole. „Už sú medzi mojimi kolegami aj moji bývalí žiaci. Rada vidím, ako tie deti rastú.“

Na platoch jej prekáža nielen to, že sú nízke. Príplatky nezávisia od výkonu, ale často od sympatií s riaditeľom či vedením školy. Po 24 rokoch praxe má na výplatnej páske menej ako 700 eur.

„Vysokoškolsky vzdelaný človek nemá šancu si z toho platu založiť rodinu. Je to povolanie bez perspektívy,“ hovorí Vladimír Crmoman zo Slovenskej komory učiteľov.

Aby starší učitelia uživili rodiny, hľadajú si aj inú prácu, a majú menej času na prípravu hodín. Keďže majú nízke mzdy, premietne sa to do ich slabých dôchodkov. V zborovniach aj preto sedí veľa penzistov, ktorí radšej berú nízky plat ako ešte nižší dôchodok.

ZA MENEJ AKO INÍ ĽUDIA S DIPLOMOM

Sťažovanie si na nízke platy je štandard vo všetkých profesiách, no tie učiteľské sa zdajú nízke, aj keď zvolíme rôzne metodiky porovnania.

Český Institut pro demokracii a ekonomickou analýzu porovnal platy učiteľov a iných ľudí s vysokoškolským vzdelaním. Slovensko v tomto porovnaní vychádza pre učiteľov najhoršie. Pedagógovia dostávajú zhruba 40 percent z toho, čo iní zamestnanci s titulom.

Blízko nás skončilo v rebríčku Maďarsko, Česko, ale aj Rakúsko. „Ide možno o akési dedičstvo bývalého Rakúsko-Uhorska, ktoré sformovalo podobu školstva, ktorá je v mnohých ohľadoch v systémoch týchto krajín prítomná doteraz,“ napísali autori štúdie.

Ministerstvo školstva uznáva, že táto situácia je dlhodobá a pomer medzi učiteľmi a inými zamestnancami sa výrazne nemení. „Platy učiteľov neurčuje trh, ale ide o štátom regulovaný sektor. Nízke platy vyplývajú primárne z toho, že platy v školstve neboli v minulosti medzi rozpočtovými prioritami,“ hovorí Matej Šiškovič, riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva.

Autori českej štúdie tvrdia pochopiteľnú vec: Ak sú platy nízke, je pravdepodobné, že tí najlepší nepôjdu na učiteľstvo a vyberú si iné profesie.

„Nízky plat spôsobuje, že profesiu učiteľa si nevyberajú elitní uchádzači, ktorých momentálne naše školstvo mimoriadne potrebuje,“ hovorí aj Saskia Repčíková z Asociácie súkromných škôl.

MENEJ PLATIA LEN MAĎARI

Nástupná mzda učiteľov je podľa šéfa školských odborov Pavla Ondeka 600 eur. Po 32 rokoch praxe je to 800 eur. Ide o tarifné platy, učitelia si ich môžu zvýšiť o príplatky, napríklad za nadčasy alebo ako triedni učitelia. „Patríme medzi krajiny OECD, kde majú učitelia najnižšie platy,“ hovorí Ondek.

Priemerné platy za prvý štvrťrok boli podľa ministerstva 952 eur. Menej tak vo V4 zarábajú len v Maďarsku.

Nízke platy by boli pre učiteľov znesiteľnejšie, ak by do školstva inak tieklo veľa peňazí a učitelia by tak pracovali v relatívne luxusných podmienkach. Ani to sa však ani zďaleka nedeje. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré zo svojho hrubého domáceho produktu dávajú najmenší podiel na školstvo, okolo štyroch percent. „Vo vyspelom svete je to päť až šesť percent,“ hovorí Ondek.

AKO TO RIEŠIŤ?

Štát sa tvári, že sa platmi zaoberá a pravidelne ich zvyšuje. Aj v tomto roku o päť percent, nepedagogickým zamestnancom o tri percentá. Na budúci rok však budú mať učitelia viac len o štyri percentá.

Crmoman z komory učiteľov hovorí, že dostávajú „almužnu“. Za riešenie by považoval skokové zvýšenie platov, o čom ministerstvo vôbec neuvažuje.

Lekárom po štrajku v roku 2011 štát pridal aj stovky eur. Učitelia štrajkovali v roku 2012. Žiadali desaťpercentné zvýšenie, nakoniec po pár dňoch štrajk ukončili a druhá vláda Roberta Fica im prisľúbila päťpercentné zvýšenie platov.

PAPIERE, VŠADE PAPIERE

Plat pritom nie je všetko, pripomína skúsená učiteľka Milada. „Tento školský rok máme ešte viac papierovačiek, aj keď sľúbili menej,“ hovorí.

Keď sa na administratívu pýtali učiteľov, tretina povedala, že papierovačky ich často alebo veľmi často zaťažujú. Ide napríklad o informované súhlasy od rodičov, učitelia tiež robia pokladníkov a zbierajú peniaze na výlety či učebnice, počítajú vymeškané hodiny. Zaberie im to niekedy až tretinu času.

Crmoman z komory učiteľov hovorí, že teraz sa to snaží ministerstvo zlepšiť. „To, že sa v tejto oblasti pohli ľady, je len vďaka tomu, že to štát nestojí skoro žiadne peniaze a ministerstvo zjavne potrebuje zlepšiť svoj imidž pred blížiacimi sa voľbami,“ hovorí Crmoman.

Nadmerná administratíva by nemusela byť taký problém, ak by sa neprejavovala na výsledkoch žiakov. Vyťažení učitelia totiž nemajú dosť času, aby zistili, čo ich študenti potrebujú. „Výsledky niektorých štúdií dokonca naznačujú, že rast administratívy v školstve sa odráža v slabších študijných výsledkoch žiakov,“ dodáva štátny inštitút.

„NEVÁŽIA SI NÁS“

Je tu ešte ďalší problém, ktorý sa na rozdiel od platov a byrokracie nedá riešiť rýchlo a dobre cieleným zásahom štátu. Nízka spoločenská váha profesie.

V rámci štúdie OECD Talis 2013 sa učiteľov pýtali aj na ich ocenenie spoločnosťou. Len štyri percentá učiteľov si myslia, že práca učiteľa je spoločnosťou ocenená, v ostatných krajinách bol priemer 31 percent, píše sa v štúdii.

„Zažívame neúctu zo strany rodičov aj okolia. Kedysi si rodičia učiteľov viac vážili. Ak majú slabších žiakov, spolupracujú s nami rodičia menej ako kedysi. Napíšeme poznámku, ale nič sa nedeje,“ hovorí skúsená učiteľka Milada.

Zdroj: Denník N

→ všetky správy